Emócie ako cesta k sebapoznaniu

V dnešnej dobe sa, viac ako kedykoľvek predtým, hovorí o pojme hodnoty. Hodnoty, ako niečo čo nás charakterizuje, niečo čo nás poháňa, niečo čo determinuje ako sa správame. Počúvame o tom, že by sme sa mali zastaviť, uniknúť povrchnému svetu, čo okolo nás zúri a byť schopní prehodnotiť svoj rebríček hodnôt tak, aby sme našli tú správnu cestu, ktorá nás urobí šťastnými. Môže sa to zdať ako klišé, no ja som presvedčený, že poznanie nášho vnútorného sveta a schopnosť hľadieť von cez prizmu našich hodnôt je to, čo buduje našu integritu, autentickosť. Nie je teda prekvapením, že autentickosť je črta, ktorá je v celosvetovom meradle u úspešných ľudí nesmierne cenená. A nechcem teraz hovoriť o výkone či dosahovaní výsledkov, nechcem hovoriť o úspechu vyváženom zlatom, hovorím o ľuďoch, ktorí sú úspešní, lebo robia, čo ich baví, lebo robia prácu, ktorá dáva ich životom zmysel.

Ale ako si nasadiť tie správne okuliare, ktoré nám pomôžu nahliadnuť do nášho vnútra a poodhaliť svet hodnôt, ktorý sa tam ukrýva? Jednoduchú pomôcku ako odpoveď na túto otázku mi dala moja kolegyňa Simona a ja by som sa rád s vami o ňu podelil.

Povedala: „Marek, pamätáš si na niečo čo ťa skutočne nahnevalo či rozrušilo? Odpovedal si si na otázku, čo spôsobilo v tebe takú silnú emóciu? Mnohí radi zabúdame na to zlé čo sa nám v živote stalo a pritom nám to môže pomôcť pozrieť sa pod povrch a spoznať sa z pohľadu, ktorý sme ešte nevideli. Tie situácie, ktoré v nás vyvolávajú sinú emóciu poodhaľujú hodnotu, ktorá je v našom živote dôležitá, i keď sme ju ešte možno nepomenovali.“ Sprvu som tomu veľmi neveril, skôr som bol skeptický. Veď ako som sa nahneval, keď jeden mladík bez zaváhania predbehol niekoľkých čakajúcich v rade pred bankomatom. Čo už toto môže mať spoločné s mojimi hodnotami? Nedalo mi to však a tak som pátral ďalej. Prečo ma to rozrušilo, veď som čakal asi len o 30 sekúnd dlhšie, nikomu neublížil, len sa predbehol. Prečo potom tá silná emócia? Čo sa za ňou ukrývalo? Zrejme spravodlivosť. Aspoň tak znela odpoveď, ktorú som si dal. To je tá hodnota, ktorá naštartovala moju reakciu. Nebolo fér, že ostatní čakali a on sa predbehol. Nebo fér, že porušil to nepísané pravidlo, ktoré medzi ľuďmi platí. Nebolo fér… Zrazu mi viacero vecí začalo dávať zmysel. Čo je ale dôležitejšie, opäť som o trochu viac pochopil ostatných ľudí. Už viem lepšie pochopiť, prečo sa ten deduško rozčuľoval, keď tá tínedžerka zahodila obal z čipsov na zem, už viem pochopiť prečo mamu rozrušilo, keď videla v telke umierať človeka a nik mu nepomohol, bez ohľadu na to, že bol celkom neznámy na druhej strane sveta.

Všetko zlé je na niečo dobré, povedal nejeden múdry človek. A podľa mňa je Simonina rada len potvrdením tohto kréda. Aj to zlé či nepríjemné, čo sa nám v živote prihodí, môžeme využiť, aby sme sa posunuli ďalej a neprestali sa poznávať. Jasné pomenovanie vlastných hodnôt sa môže javiť ako banalita, ale verte mi, nie je! Je to prvý krok k vlastnej integrite, autentickosti. Trochu nadnesene môžeme povedať, že je to prvý krok ku šťastiu. Pretože som presvedčený, že len človek, ktorý sa správa podľa toho čo je pre neho dôležité, v čo verí, len ten môže byť skutočne šťastný.

Autor: Mgr. Marek Csóka, Consultant, ADDA Consultants s.r.o.