Pri predvianočnom zhone sa v ADDA Consultants snažíme ísť príkladom v oblasti stresu a práce s emóciami. Aj keď naďalej intenzívne pracujeme, pomaly sa už nalaďujeme na pohodu, užívanie si atmosféry a žitie toho, čo učíme aj našich klientov.

V rámci tímu sme pripravili jednoduchý rozhovor, kedy každý z nás odpovedal na jednu otázku s vianočnou tematikou. Veríme, že pomôžeme aj Vám sviatočne sa naladiť a budete mat takto možnosť spoznať nás aj inak.

Patríš medzi ľudí, ktorí Ježiškovi povedia priamo, čo by ťa potešilo pod stromčekom, alebo uprednostňuješ prekvapenia? 

Dáša: Takmer výlučne to nechávam na prekvapenia. Občas manželovi, okolo októbra, dám aj nejaký háčik, ale potom úplne zabudnem, čo som to chcela, a myslím, že aj on. Teraz si uvedomujem, keď sa spätne pozriem na darčeky, ktoré som dostala, že ani to nebudem meniť. Asi ma moji najbližší dobre poznajú. Tie prekvapenia sú veľmi milé a často ma zabávajú celý rok, aj dlhšie.

Aké je tvoje obľúbené vianočné jedlo?

Ľubica: Vianoce si neviem predstaviť bez špeciálneho vianočného kapra. Žiadne vyprážanie či podkovičky, celý kapor sa na ražni pomaly pečie v rúre. Trvá to tak 4-5 hodín, podľa veľkosti kapra (a nášho hladu ). Je to tradícia pochádzajúca od môjho starého otca, ktorý bol rybár. A aj naďalej majú túto vianočnú pochúťku v domácnosti na starosti muži. Od kúpy kapra, ktorý nesmie byť príliš veľký, lebo by sa nezmestil do rúry, ani malý, pretože ten má málo tuku a príliš by sa vysušil…a aj by ho bolo pre 6 dospelých málo  A my ženy vieme, že na Štedrý deň okolo 11-tej musí byť vyprataná kuchyňa a idú na rad muži, pretože dať kapra na ražeň tak, aby z neho nespadol, to je celá veda. Samozrejme, správne nakoreniť tiež. Čaro tohto jedla nie je len v spôsobe prípravy ale aj v tom, že nielen ženy, ale aj muži majú svoj veľký podiel na príprave vianočnej večere. A spolupatričnosť je predsa to pravé čaro Vianoc.

Čo u teba počas Vianoc nesmie chýbať?

Marián: Hoci otázka nabáda hľadať odpoveď v materiálnej oblasti, u nás to čo nesmie chýbať, je stretnutie rodiny. Naše deti a ich deti prídu navštíviť rodičov a starých rodičov a je to vzácny moment, lebo takto pohromade bývame zriedkakedy. Je to už dlhoročná tradícia a tí z rodiny, ktorí sú v tom čase v zahraničí, sa pripoja cez internet.

S kým najradšej tráviš Vianoce?

Laco: Najväčšiu radosť mám zo svojich vnúčat. Aj v tomto roku prídu ku nám na niekoľko dní a budú nás tešiť svojimi skomolenými výrazmi, odmietaním všetkého, čo nie je sladké, neochotou ráno vstať a samozrejme ísť večer do postele v normálnom čase. Nech robia čokoľvek, všetko je krásne.

Na čo sa najviac tešíš cez sviatky?

Eva: Od Vianoc sa snažím nemať očakávania, každé sú trochu iné. Určite si vychutnám vianočnú atmosféru, vedomé spomalenie, všetky prípravy a čas strávený s deťmi a rodinou.

Kupuješ darčeky v predstihu alebo na poslednú chvíľu?

Baška: Darčeky kupujeme v predstihu. Mladší syn začína písať list Ježiškovi už v januári. Do ďalších Vianoc ho síce niekoľko krát prerobí, prípadne stratí, ale máme zhruba predstavu, čo by ho potešilo. Starší sa k nemu v písaní pridáva niekedy v októbri. K tomu im vyberieme zopár spoločných darčekov, čo sú najčastejšie spoločenské hry a do konca novembra sme ohľadom detí vybavení. Dospelí si medzi sebou priamo povieme, čo by nás potešilo, takže je to už len vec objednania. Teší ma, že sa nám každým rokom darí počet darčekov znižovať a pomaly sa odkláňať od materiálnych darov, k tým zážitkovým.