Aké sú Vianoce v ADDA Consultants?

Pri predvianočnom zhone sa v ADDA Consultants snažíme ísť príkladom v oblasti stresu a práce s emóciami. Aj keď naďalej intenzívne pracujeme, pomaly sa už nalaďujeme na pohodu, užívanie si atmosféry a žitie toho, čo učíme aj našich klientov.

V rámci tímu sme pripravili jednoduchý rozhovor, kedy každý z nás odpovedal na jednu otázku s vianočnou tematikou. Veríme, že pomôžeme aj Vám sviatočne sa naladiť a budete mat takto možnosť spoznať nás aj inak.

 

Patríš medzi ľudí, ktorí Ježiškovi povedia priamo, čo by ťa potešilo pod stromčekom, alebo uprednostňuješ prekvapenia? 

Dáša: Takmer výlučne to nechávam na prekvapenia. Občas manželovi, okolo októbra, dám aj nejaký háčik, ale potom úplne zabudnem, čo som to chcela, a myslím, že aj on. Teraz si uvedomujem, keď sa spätne pozriem na darčeky, ktoré som dostala, že ani to nebudem meniť. Asi ma moji najbližší dobre poznajú. Tie prekvapenia sú veľmi milé a často ma zabávajú celý rok, aj dlhšie.

 

Aké je tvoje obľúbené vianočné jedlo?

Ľubica: Vianoce si neviem predstaviť bez špeciálneho vianočného kapra. Žiadne vyprážanie či podkovičky, celý kapor sa na ražni pomaly pečie v rúre. Trvá to tak 4-5 hodín, podľa veľkosti kapra (a nášho hladu ????). Je to tradícia pochádzajúca od môjho starého otca, ktorý bol rybár. A aj naďalej majú túto vianočnú pochúťku v domácnosti na starosti muži. Od kúpy kapra, ktorý nesmie byť príliš veľký, lebo by sa nezmestil do rúry, ani malý, pretože ten má málo tuku a príliš by sa vysušil…a aj by ho bolo pre 6 dospelých málo ???? A my ženy vieme, že na Štedrý deň okolo 11-tej musí byť vyprataná kuchyňa a idú na rad muži, pretože dať kapra na ražeň tak, aby z neho nespadol, to je celá veda. Samozrejme, správne nakoreniť tiež. Čaro tohto jedla nie je len v spôsobe prípravy ale aj v tom, že nielen ženy, ale aj muži majú svoj veľký podiel na príprave vianočnej večere. A spolupatričnosť je predsa to pravé čaro Vianoc.

 

Čo u teba počas Vianoc nesmie chýbať?

Marián: Hoci otázka nabáda hľadať odpoveď v materiálnej oblasti, u nás to čo nesmie chýbať, je stretnutie rodiny. Naše deti a ich deti prídu navštíviť rodičov a starých rodičov a je to vzácny moment, lebo takto pohromade bývame zriedkakedy. Je to už dlhoročná tradícia a tí z rodiny, ktorí sú v tom čase v zahraničí, sa pripoja cez internet.

 

S kým najradšej tráviš Vianoce?

Laco: Najväčšiu radosť mám zo svojich vnúčat. Aj v tomto roku prídu ku nám na niekoľko dní a budú nás tešiť svojimi skomolenými výrazmi, odmietaním všetkého, čo nie je sladké, neochotou ráno vstať a samozrejme ísť večer do postele v normálnom čase. Nech robia čokoľvek, všetko je krásne.

 

Na čo sa najviac tešíš cez sviatky?

Eva: Od Vianoc sa snažím nemať očakávania, každé sú trochu iné. Určite si vychutnám vianočnú atmosféru, vedomé spomalenie, všetky prípravy a čas strávený s deťmi a rodinou.

 

Kupuješ darčeky v predstihu alebo na poslednú chvíľu?

Baška: Darčeky kupujeme v predstihu. Mladší syn začína písať list Ježiškovi už v januári. Do ďalších Vianoc ho síce niekoľko krát prerobí, prípadne stratí, ale máme zhruba predstavu, čo by ho potešilo. Starší sa k nemu v písaní pridáva niekedy v októbri. K tomu im vyberieme zopár spoločných darčekov, čo sú najčastejšie spoločenské hry a do konca novembra sme ohľadom detí vybavení. Dospelí si medzi sebou priamo povieme, čo by nás potešilo, takže je to už len vec objednania. Teší ma, že sa nám každým rokom darí počet darčekov znižovať a pomaly sa odkláňať od materiálnych darov, k tým zážitkovým.

Čo v roku 2023 vystúpi vo firmách do popredia?

Začiatkom roka sme zachytili viacero rôznych predpovedí, čo nás v tomto roku čaká. A tak sme našim konzultantom tiež položili otázku:

Čo si myslíte, že v tomto roku vystúpi vo firmách do popredia z pohľadu práce s ľuďmi?

Dáša Spillerová:

Yuval Harari v knihe 21 lekcií pre 21. storočie nie prekvapivo zdôrazňuje flexibilitu a odolnosť voči stresu ako cenné kvality, ktoré budú ľudia potrebovať v zvýšenej miere. Nepochybujem, že obe prinesú úžitok ich vlastníkom už aj tento rok.

Nepovažujem však za férové, aby organizácie ponechali  odolnosť voči stresu na jednotlivcoch tým, že ich budú napríklad školiť v technikách zvládania stresu. Pretože to nie je len o schopnosti jednotlivca pracovať so sebou, ale aj prostredí, ktoré vytvárame. Myslím si, že bude nevyhnutné začať budovať odolné tímy a to tým, že sa táto téma bude otvárať ako súčasť tímovej spolupráce. Uspejú tí manažéri a tímy, ktoré o tom budú vedieť hovoriť a spoločne vytvárať postupy nielen na dosiahnutie cieľov, ale aj na zvládanie vysokej dynamiky zmien, posilnenie svojej odolnosti a duševného zdravia jednotlivcov.

 

Ľubica Šebestová:

Už minulý rok sme si po „návrate“ do kancelárií všímali, ako karanténne opatrenia narušili vzťahy. Mám však dojem, že len oveľa viac ukázali na neriešené nedorozumenia, nejasnosti v komunikácii. Veľa manažérov sa aj v minulosti vyhýbalo otváraniu náročných, či nepríjemných tém, a v remote svete sa takýmto rozhovorom vyhýbalo oveľa ľahšie. A tak vo vzťahoch zostalo veľa „pod pokrievkou bublajúcich“ konfliktov.

Vieme, že ekonomicky nás opäť čaká náročný rok, neistota a to už ani nehovorím o politickej situácii, ktorá neprispieva k pohode. Potrebujeme budovať silné tímy, vzťahy postavené na dôvere a to znamená, že musíme otvárať aj rozhovory, ktoré sú pre nás emočne náročnejšie, no sú dôležité a ich odkladanie len podporuje vzájomné oddialenie sa. Vidím veľa manažérov, ktorí sa v minulom roku sústredili na opätovné budovanie pohody v tíme, doplnenie energie, vzbudenie entuziazmu, čo bolo určite dôležité. No rovnako to občas prinieslo aj zatváranie očí pred nepríjemnosťami. Pokiaľ chceme byť tento rok úspešní a vybudovať si aj pevný základ pre ďalšie turbulentné obdobia, musíme nabrať odvahu, lebo čím dlhšie budeme otáľať, tým tie rozhovory budú ťažšie.

 

P.S.: Nesnažili sme sa o hlbokú a komplexnú analýzu biznis prostredia, zaujímalo nás, čo konzultantov prvé napadne. Budeme radi, ak s nami pozdieľate aj Váš názor, či už na sociálnych sieťach, mailom alebo osobne.