Keď niektoré termíny začnú prudko naberať na popularite, prináša to veľké riziko, že sa zahmlí ich skutočný význam. To sa momentálne deje aj s koučingom (keď si prelistujete lifestylový časopis, na každej stránke sa k téme vyjadruje nejaký kouč). Nadšenie jednej strany a jeho narastajúca popularita z neho robí  všeliek a prelomový objav, čo prirodzene vytvára skupinu pochybovačov až zarytých oponentov. Pritom koučing len dáva do formalizovanej podoby, štruktúry  a postupov to, čo tu bolo prítomné od nepamäti a to je pomáhajúci rozhovor. Rozhovor, ktorý pomáha druhej strane kvalitnejšie rozmýšľať a presnejšie vnímať realitu a predovšetkým seba samého. V nasledujúcich riadkoch tohto príspevku by som chcela poukázať na možnosti  koučingu pri vedení ľudí, rozvoji organizácií a špecificky, čo môže priniesť pre pozitívne zmeny v školstve, za predpokladu, že sa stane súčasťou manažérskej výbavy riadiacich pracovníkov na školách.

Čo to znamená pre manažéra koučovať

V najširšom slova zmysle používanie koučingu pri vedení ľudí, znamená, že manažér cielene komunikuje s členmi svojho tímu spôsobom, ktorý rozvíja ich potenciál. Tento pohľad je v súlade s tým, ako definuje koučing sir  John Whitmore,  v jednej z kľúčových publikácií k tejto téme Koučování (2009).  Manažér, ktorý používa koučovací štýl vedome využíva príležitosti na to, aby podnecoval členov svojho tímu k uvažovaniu o veciach, aby otváral nové uhly pohľadu a v nemalej miere posilňoval ich dôveru v seba samých v ich schopnosť zvládať náročné životné a pracovné výzvy.

Prečo koučing funguje?

Väčšina z nás má v sebe brzdy, ktoré  spôsobujú, že vzniká významný rozdiel medzi tým, čo môžeme dokázať (potenciál), na čo hovorovo povedané „máme“ a čo  aktuálne robíme (aktuálny výkon alebo správanie). Koučing pomáha účinne odstraňovať tieto brzdy v našom myslení, v pohľade na seba či obklopujúcu realitu.   Hovoríme, že manažér cielene komunikuje spôsobom, ktorý rozvíja potenciál členov jeho tímu, čo to ale konkrétne znamená?  Pragmaticky povedané, manažér, ak preberá rolu kouča, musí na chvíľu zabudnúť na to, že má prinášať správne odpovede a riešenia. Namiesto rád, príkazov a doporučení  sa zameriava na to, aby kládol správne otázky a skutočne načúval odpovediam.  Práve toto je dôležitý zdroj  úspechu koučingu: keď  vás niekto počúva s empatiou  a dáva otázky, ktoré podnecujú premýšľanie o veciach z nových uhlov pohľadu, vaša schopnosť  presne vyhodnotiť situáciu a nájsť  kvalitné riešenia sa významne posilňuje. Navyše takto vedený pracovník, keď cíti rešpekt a dôveru voči sebe, má chuť prinášať riešenia a cíti záväzok nesklamať dôveru a prebrať zodpovednosť za to, čo urobí.   Kvalita rozmýšľania,  motivácia prispievať a angažovanosť, preberanie zodpovednosti  sú dôležité piliere, ktoré koučing buduje u zamestnancov. Z pohľadu organizácií rozvíja  novú kultúru, kultúru rešpektu, partnerstva, zodpovednosti a tvorivosti. Navyše organizácie, v ktorých je koučing prirodzenou výbavou manažérov, dokážu zabezpečiť nepretržitý proces učenia sa, v zmysle učiacej sa organizácie, ktorá dokáže flexibilne reagovať na dynamiku prostredia.

Čo hovoria na koučing manažéri

Mala som vzácnu príležitosť sprevádzať stovky manažérov v procese osvojovania si koučovacích zručností, aj ich implementovania do každodennej praxe ako súčasť vedenia a rozvoja ľudí. Moja skúsenosť hovorí, že väčšina manažérov stojí na začiatku tréningu pred kľúčovou výzvou. Tou je, zmeniť  svoje prirodzené nastavenie na rolu „riešiteľa“, ktorý má v situáciách, keď sa objavia dilemy ako ďalej poskytnúť správne riešenie, povedať ako majú ostatní postupovať. Toto nastavenie sa rokmi praxe stáva nevedomým automatizmom. Rola kouča naopak vyžaduje nastavenie objavovateľa, ktorý je otvorený novým pohľadom a chce spoznávať ako o danej situácii rozmýšľa druhá strana.  Ak takto k svojim pracovníkom pristupuje manažér, stimuluje ich k tomu, aby sa v nich prebúdzali zdroje, ktoré sú  neraz skryté pod povrchom a po rokoch direktívneho vedenia často aj ťažko dostupné.   Na to, aby si manažér osvojil zručnosti potrebné pre koučing, potrebuje splniť len jednu podmienku. Tou je úprimný postoj a dôvera v to, že ľudia sa dokážu zlepšovať, učiť sa a rásť a verí, že aj jeho podriadení môžu mať niekedy lepšie nápady ako on. Viem, že ak manažér vlastní tento postoj, určite tých kolegov, u ktorých bude koučing fungovať objaví.  Keď je tento postoj prítomný, zručnosti sú už vecou tréningu, najskôr v tréningovej miestnosti a následne využitia príležitostí, ktoré ponúka každodenná pracovná realita. Nepoznám zo svojej praxe manažéra, ktorý chcel koučovať a nedokázal urobiť v tomto smere výrazný pokrok.   Niekedy sa manažéri, počas tréningu koučovacích zručností, začnú obávať, či od nich neočakávame, že budú všetky manažérske situácie riešiť  koučingom a obhajujú, prečo to tak nepôjde.  Dávame im za pravdu, načo by sa zbavovali toho, čo už doteraz robia dobre alebo výborne. Ak manažér zvládne úspešne fungovať ako kouč, neznamená to, že má zabudnúť na iné nástroje a prístupy k vedeniu ľudí. Naďalej môže byť radcom – mentorom, autoritou, či inštruktorom, ktorý ukáže ako správne veci robiť. Všetky tieto roly a prístupy sú pri vedení ľudí legitímne a užitočné, ak sú používané v správnom kontexte. Koučing však významne obohatí manažérsku výbavu a je na nezaplatenie v situáciách, keď je potrebné, aby ľudia prinášali to najlepšie, čo v nich je, zdieľali svoje jedinečné skúsenosti a postrehy, angažovali sa pre naplnenie vízie a preberali zodpovednosť za to, čo urobia.

Záujem o koučing v organizáciách narastá

Koučing je jednou z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich profesií aj vďaka tomu, že organizácie ho stále častejšie využívajú ako kľúčovú voľbu v rozvoji skúsených manažérov, ako aj talentov, u ktorých je vysoký potenciál kariérneho rastu. Odpoveďou na otázku, prečo je to tak, je že proste funguje a prináša pozitívnu zmenu do správania koučovaných manažérov. Či už ide o zmenu v ich timemangemente, organizácii práce, v prístupe k ľuďom, sebadôvere, či inovatívnosti, prispieva to k zlepšeniu výkonu a/alebo k vyššej spokojnosti s prácou.

Má zmysel uvažovať o koučingu v manažmente škôl?

Verím, že nečakáte odpoveď nie. Skúsim však poctivo uviesť dôvody, prečo si myslím, že áno. V podstate dôvod je len jeden a ten má meno zákazník a jeho spokojnosť. Možno to znie na prvý pohľad zvláštne, ale to, prečo firmy hľadajú najúčinnejšie formy vzdelávania zamestnancov je, aby títo vedeli v synergii vytvárať pre zákazníka takú kvalitu, ktorá vedie k jeho spokojnosti a ešte lepšie k nadšeniu. Koučing v systéme biznisu, ktorý je „ťahaný“ zákazníkom napomáha tomu, aby sa organizácia rýchle učila, reflektovala a implementovala, ba podnecovala nové očakávania zákazníkov. A to všetko, v turbulentne sa meniacom prostredí, kde to, čo zaujalo nedávno, je dnes už staré ako včerajšie noviny.   Zákazníkmi škôl sú žiaci a ich rodičia. To, aby dostali od školy cez učiteľov kvalitu, je pre nich existenčne dôležité (bez ohľadu na to, že si to všetci neuvedomujú). Zámerne nehovorím len o kvalite vzdelania, pretože ide o kontrakt omnoho širší.  Školy majú tú výhodu alebo nevýhodu, že žiak ani rodič nezistí za pár dní ani mesiacov, či dostal kvalitný produkt, tak ako to ľahko zistí napríklad  pri kúpe nového telefónu. Výhodou to je vtedy, ak by škola nemala záujem prispôsobiť svoj produkt potrebám svojho zákazníka. Tá negatívna spätná väzba príde dostatočne neskoro a nespokojnosť už ani nemá adresáta. „Nevýhodou“ sa táto opozdená spätná väzba stáva vtedy, keď to školstvo myslí úprimne a chce poskytovať svojim žiakom tú najlepšiu výbavu, ktorá im pomôže úspešne a navyše šťastne kráčať životom. Prečo nevýhoda? Pretože škola nemá bezprostredný tlak ako iné organizácie, ktorý ich núti inovovať  a jasne im ukazuje smery, ktorými ísť. Školstvo si musí  nájsť a udržiavať tieto mechanizmy zabezpečujúce neustále učenie sa, reflektovania zmien v prostredí a zdravú sebareflexiu samé a to je nesmierne ťažké.Vízia, ktorá stojí pred školstvom, je pomerne jasná, pripraviť žiakov, ktorí vedia kriticky myslieť, neboja sa objavovať nové možnosti a experimentovať, vedia spolupracovať pre spoločné ciele a rozvíjajú hodnoty, na ktorých stojí naša civilizácia. Tá úloha nie je jednoduchá, koučing samozrejme na jej zabezpečenie nestačí, ale môže účinne pomôcť, pretože:

• Vytvára atmosféru partnerstva a otvorenej diskusie, ktorá umožňuje manažmentu školy spoločne s učiteľmi a ďalšími stakeholdermi nachádzať primerané stratégie a taktiky, ktoré umožnia napĺňať víziu a poslanie školy.
• Takýto štýl riadenia je príťažlivý predovšetkým pre mladých ľudí generácie Y, ktorí viac ako na rady a poslušné čakanie, kým príde ich čas, chcú hovoriť svoj názor a byť rovnocennými spolutvorcami. Školstvo takýchto ľudí potrebuje a koučing dokáže pracovať s ich potenciálom a pomáha prekonávať ich limity, vyplývajúce z menšej skúsenosti.
• A v neposlednom rade, ak chceme od učiteľov, aby vnášali tvorivosť do vzdelávacieho procesu, učili deti objavovať, dovolili im robiť chyby a poučiť sa z nich, aby im dodávali sebadôveru, že zvládnu výzvy života, musia mať možnosť objavovať, experimentovať v profesionálnom živote aj oni. Jeden zo zákonov firemného fungovania hovorí, že spoločnosť dokáže dodávať zákazníkovi kvalitu len do takej miery, akú ju jej zamestnanci zažívajú vnútri spoločnosti v kvalite vzťahov a prístupe manažmentu.  Čiže ak má byť na konci úspešný a spokojný odchovanec školy, na začiatku musí byť objavovaniu otvorený manažérsky kvalitne vybavený riaditeľ školy.