„Mám plnú hlavu myšlienok, neviem sa ich zbaviť. Vytváram si v mysli scenáre, ako môžu dopadnúť veci, čo všetko sa môže stať.  Niekedy v noci nespím a premýšľam o problémoch“. Tieto vety počúvam od klientov často.

Denne máme okolo 70-tisíc myšlienok.  Sme nimi zahltení. Mnohé  z nich sú užitočné. Mnohé zase  neproduktívne. Točia sa dokola. Odvádzajú nás od prítomnosti. Do minulosti, či budúcnosti.

V tomto článku sa chcem povenovať téme OVERTHINKING, ktorú mnohí z nás poznajú. Keď sa „zacyklíme“ v myšlienkach. Väčšinou na nejaký problém.

Často sa týka minulosti, udalosti, ktorá neprebehla tak, ako by sme chceli. Môže byť spojená s pocitom krivdy alebo s  pocitom, že sme mali reagovať nejako inak. Nazýva sa to ruminácia, cyklus opakujúcich sa a negatívnych myšlienok, ktorý zhoršuje náš vnútorný stav.

Niekedy sa týka budúcnosti, niečoho, čo nás čaká. Vznikajú obavy, prehrávame si v hlave rôzne scenáre, ktoré väčšinou aj tak nenastanú, ale výrazne zvyšujú našu úzkosť  a pocit stresu. Mnohí z nás majú sklon k tzv. „katastrofizovaniu“, ktorý potom dokonca niekedy prenášame aj na svoje okolie, našich najbližších.

„Je viac vecí, Lucilius, ktoré nás strašia, ako tých, ktoré nás zrania, a trpíme viac v predstavách ako v realite.“ – Seneca (Moral Letters To Lucilius)

Overthinking teda môžeme definovať ako opakujúce sa negatívne myšlienky, ktoré nás zaťažujú. Ak sa stane zvykom, môže maž vážny dopad na duševné zdravie. Môže viesť k úzkosti, pocitu stresu alebo k depresii. Zvyšuje riziko závislosti od alkoholu a drog. Tiež vedie k pocitu paralýzy, neschopnosti rozhodnúť sa alebo niečo vykonať. A následne k pochybnostiam o sebe. Ovplyvňuje celkove našu schopnosť prežívať pekné veci a radosť v živote.

Ak príliš premýšľate, nie ste v tom sami. Overthinking je pomerne bežný problém, ktorému čelí denne mnoho ľudí.  Podľa výskumníčky Susan Nolen-Hoeksema príliš premýšľa 73% ľudí vo veku 25 to 35 rokov,  a 52% ľudí vo veku 45-55 rokov.  Viac sa týka žien. 57% ľudí, ktorí príliš premýšľajú, sú ženy a 43% muži. Dobrá správa je, že vekom prílišné premýšľania v priemere klesá.

Je dobré uvedomiť kedy „overthinking“ vzniká . Okrem vnútorných stavov a predispozícií ho často spúšťa stres, medziľudské vzťahy, či udalosti, alebo niekedy aj jednoducho potreba rozhodnúť sa.

Ak sa overthinking stane automatickým, môže byť náročné naučiť sa s ním narábať.

Overthinking nás ponára do  príbehov, ktoré si vyvárame v predstavách, či už sú v minulosti alebo v budúcnosti. Mindfulness prax nás naopak spája s prítomnosťou, keď sme si vedomí myšlienok a pocitov, bez ich hodnotenia, a bez toho, aby sme sa v nich stratili. Pomáha nám vidieť veci také, aké sú, bez príbehov, ktoré si okolo nich vytvárame. S praxou postupne získavame schopnosť pozorovať svoje myšlienky bez toho, aby sme sa nechali nimi uniesť. Dovoľuje nám to vidieť ich s akýmsi odstupom a niekedy aj si vyberať, ktoré z nich chceme nasledovať.

Kedykoľvek môžeme ukotviť pozornosť v prítomnosti pomocou obrátenia sa k dychu, preskúmania svojho tela alebo obrátením sa k inému objektu, ktorý stabilizuje našu pozornosť v prítomnosti, napríklad. jednoducho k počúvaniu zvukov okolia.

Ak sa počas tejto praxe myšlienky objavia, jednoducho si ich všimneme a necháme ich voľne odísť. Myšlienky sa budú objavovať stále a my sa ich nesnažíme potláčať, iba si ich všimneme a obrátime pozornosť opäť k objektu, na ktorý sa sústredíme (dych, telo, zvuky, .). Ak s touto praxou začínate, môže sa stať, že si uvedomíte, že myšlienok máte skutočne veľmi veľa. Je to bežná skúsenosť na začiatku praxe. Časom ustúpi, a zistíte, že môžete byť v prítomnosti aj s myšlienkami, ktorých je niekedy viac a inokedy zase menej.

Ďalší možný prístup je pozorovať myšlienky –  všímať si, v akej forme prichádzajú – objavujú sa moje myšlienky vo forme obrazu? Zvuku? Hlasu? Ak áno, aký hlas to je? Pozorovanie formy, akú myšlienky majú, nám dovolí odpútať sa od ich obsahu. Len pozorujeme myšlienky, ako oblaky na oblohe, ktoré prichádzajú a zase odchádzajú, objavujú sa nové. Žiadny problém.

Tento prístup nám pomôže získať od myšlienok odstup. Myšlienky majú totiž  zaujímavú vlastnosť: donútia nás uveriť, že sú pravdivé. A často tiež veríme,  že my sme našimi myšlienkami. Obidve tieto veci by sa však dali ľahko spochybniť. Myšlienky sú len myšlienky, nie fakty. A my nie sme našimi myšlienkami.

S trochou odvahy môže  byť zaujímavé vyskúšať aj paradoxnú techniku „dovolenie myšlienok“. Keď zažívame ovethinking, sadneme si a vnútorne povieme svojej mysli: „V poriadku. Chceš myslieť na tento problém? Tak naň poďme myslieť. Môžeš naň myslieť koľko len chceš. Máme na to priestor.“. A pozorujeme, čo sa začne diať.

Dôležité je priniesť do všetkých cvičení zvedavosť, otvorenosť k akejkoľvek skúsenosti a tiež trpezlivosť 

Láskavosť k sebe je najdôležitejšia. Za overthinking sa netreba vnútorne kritizovať. Je to bežná ľudská skúsenosť, zažíva ho veľa ľudí okolo nás, takže v tom určite nie sme sami. Je dobré si uvedomiť, tiež, že myseľ, ktorá priveľmi rozmýšľa, je časť nás, ktorá chce pomôcť vyriešiť nejaký problém, chce aby sme sa mali dobre. A preto by sme k nej mali byť priateľskí a láskaví.

Dlhodobá pravidelná mindfulness prax overthinking výrazne redukuje, to môžem to potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti. Stačí si nájsť niekoľko minút denne.

Okrem mindfulness techník a prístupov, ktoré môžu pri „Overthinkingu“ pomôcť, existujú aj iné techniky. Napríklad journaling – teda zapisovanie si svojich myšlienkok  alebo kritická reflexia toho, či sú moje myšlienky faktami alebo len myšlienkami. Prípadne aj odvedenie pozornosti inde, teda zmena činnosti na nejakú, ktorá nás pohltí.

Týmto článkom som rozhodne nechcela vzbudiť dojem, že rozmýšľanie je problém. Ľudské myšlienky sú často veľmi užitočné a prínosné. Napríklad v kreatívnom procese alebo pri riešení nejakého problému intenzívne rozmýšľanie prináša neuveriteľné výsledky. Vtedy si ho určite chceme ponechať, veď pomohlo vyriešiť  už toľko vecí. Niekedy sa ale overthinking stane problémom.

Odpoveďou by mohlo byť, ako sa cítite. Ste v stave, kde ste spokojní? Alebo pociťujete následkom vašich  myšlienok napätie?

Na záver treba povedať, že ak trpíte vtieravými myšlienkami, depresiou alebo úzkosťou, mindfulness prax nebude stačiť a určite odporúčam vyhľadať odbornú pomoc.