Ako pracovať s pozornosťou vo svete plnom rozptýlení

Udržanie pozornosti vo svete rozptyľovania je pre nás všetkých náročné. Pri akejkoľvek aktivite nás takmer zaručene vyruší nečakaná správa na mobilnom zariadení a často pri nej cítime potrebu reagovať ihneď, čo vyvolá kolotoč ďalších správ. Alebo rôzne sociálne siete vťahujú našu pozornosť do svojho vlastného života. Alebo nám jednoducho myseľ odbehne sama, čosi nás donúti pozrieť si telefón aj keby sme nemuseli.

Obrázok skupiny priateľov alebo rodiny pri stole v reštaurácii, kde namiesto rozprávania sa každý venuje pozornosť svojmu mobilnému zariadeniu a jeho svetu, je dnes už pomaly štandardom.

O vplyve tohto spôsobu života na naše prežívanie, efektivitu, úroveň stresu a duševné zdravie sa toho popísalo už veľa.

Čo sa s tým však dá robiť? Ako riadiť svoju pozornosť vo svete neustálych podnetov?

Celý deň sme vystavovaní výzve ako sa nestratiť vo svete externých vyrušení alebo svojich vlastných nutkaní a myšlienkových pochodov. Zhruba dve tretiny odbiehania pozornosti sú totiž zapríčinené internými podnetmi, nie externými. Teda pozornosť nám odbehne úplne sama, a my sa stratíme v cykle svojich myšlienok, ktoré sú automatické a unášajú nás niekam, kde sme často vôbec nechceli byť.

Poďme sa teda pozrieť na to, ako pozornosť funguje. Môžeme sa odraziť od jednoduchých princípov:

To, čomu venujeme pozornosť určuje našu skúsenosť.

Náš život je súborom našich skúseností.

Zmena vzťahu k svojej pozornosti teda ovplyvní náš život.

Ak nechceme nechať, aby automatické odbiehanie našej mysle riadilo naše životné skúsenosti, môžeme sa naučiť venovať trochu pozornosti svojej Pozornosti.

Čo o pozornosti vieme?

Nie je stabilná. Vieme, že pozornosť neustále „behá“. Odbieha, vracia sa, uteká. Kde sa naša pozornosť obvykle pohybuje? Privádza podnety do vedomia v niekoľkých „svetoch“: svet našich zmyslov – to, čo vidíme, počujeme, cítime  nosom, chuťovým vnemom, dotykom. Ďalší je svet nášho tela – čo vnímame alebo cítime v tele? A potom tu máme veľký svet našej mysle a myšlienok.

Môžete sa na chvíľu zastaviť a uvedomiť si kde je vaša pozornosť práve teraz, pri čítaní tohto článku? Iba si to tak všimnite.

Ak sa staneme vedomými si toho, kde naša pozornosť je, získame väčšiu schopnosť niečo s tým robiť, teda ju regulovať.

Ak vám počas akejkoľvek aktivity (práca, rozhovor, počúvanie hudby, čítanie) pozornosť odbieha je to prirodzené a môžete urobiť dva kroky: 1. uvedomte si kde vaša pozornosť je 2. priveďte ju tam kde bola predtým. Znie to celkom jednoducho, však? Prečo sa nám to však často nedarí?

Stále častejšie sa stretávame s tým, ako dnes ľudia nie sú schopní čítať knihu alebo dočítať článok alebo si užiť napríklad masáž. Lebo pozornosť im jednoducho odbieha, zamotajú sa vo svojich myšlienkach alebo ich vtiahne iný podnet.

Kedykoľvek však máme možnosť vrátiť sa do prítomného okamihu. Jednoducho sa vrátiť ku svojej obľúbenej „kotve pozornosti“ – pre niekoho je to telo, pre niekoho dych, pre niekoho napríklad počúvanie zvukov okolia. Stačí sa zastaviť, uvedomiť si, čo cítim v tele, započúvať sa do zvukov okolia, poobzerať sa okolo a sme „späť“. Nepotrebujeme nič špeciálne, tieto „nástroje“ máme so sebou stále. Môžete aj trochu experimentovať a vyskúšať viaceré kotvy pozornosti, aby ste zistili, ktoré vám najviac sedia.

Môžete si tiež uvedomovať svoje telo v pohybe, napríklad pri prechádzke, či všímavo robiť akúkoľvek aktivitu. Príležitostí máme každý deň neúrekom, stačí si spomenúť.

Ak chceme robiť niečo pravidelnejšie, môžeme pravidelne robiť krátke mindfulness cvičenia. Stačí sa zopár minút denne snažiť zamerať pozornosť na niektorú kotvu (dych, počúvanie zvukov, telo), všimnúť si keď odbehne a jemne ju vracať späť. Môžeme si všimnúť, aj kam nám pozornosť odbehla a pomenovať si to. Ak máme pocit, že sa nám to nedarí, alebo že nám pozornosť odbieha veľmi často, je to to úplne prirodzené a mali by sme byť k sebe  láskaví. Cieľ tohto cvičenia nie je totiž, aby mám pozornosť neodbehla. Zámerom je jednoducho si všímať kedy nám pozornosť odbehne, a jemne ju vracať späť.

Znie to ako jednoduchá a nudná prax, ale môže byť veľmi užitočná. Napríklad, keď nám pozornosť začne sama odbiehať a zamotáme sa v cykle úzkostných alebo depresívnych myšlienok, z ktorých nevieme vystúpiť. Lebo naša pozornosť je v nich úplne automaticky.

V týchto chvíľach je zručnosť všimnúť si, kde som a vrátiť sa späť do prítomnosti nesmierne užitočná.

Lebo to, kde naša pozornosť je, určuje našu skúsenosť a kvalitu nášho života.

Autor článku Eva Zavacká

Pôvodne bol článok publikovaný na www.mindmoments.sk

Ako si manažéri sami stoja v ceste k úspechu

Chcem sa s vami podeliť o skúsenosť, ktorú som získala zo stoviek hodín rozhovorov s manažérmi, či už na koučingu alebo tréningoch. Moja tútorka Sandra Wilson vyslovila myšlienku, že svoju prácu vníma ako podporu pre manažérov, aby sami sebe nestáli v ceste k svojmu úspechu. Zaujalo ma to a často si pri koučingu kladiem otázku, kde sú tie polená, ktoré si tento manažér kladie pod nohy? Možno aj toto nastavenie ma viedlo k hľadaniu toho, ako by obsah a možno ešte viac spôsob komunikácie manažéra pomohol odhaliť spomínané prekážky.

Popíšem tie, ktoré sa vynárajú veľmi zreteľne a už len uvedomenie manažéra a záujem s tým niečo urobiť, je dobrým krokom na ceste k pozitívnej zmene:

Hovoria príliš veľa. Typický je pre nich monológ, v ktorom zahltia druhú stranu množstvom informácií a vlastnými interpretáciami situácie. Energia na strane partnerov postupne klesá a pri predstave ďalšej výdatnej odpovede, sa radšej vzdajú otázok. Ak sa ich opýtate, čo bolo cieľom mítingu, zväčša vám odpovedia: „Informovať ostatných o…“.

Sociálnych psychológov dlhodobo zaujíma odpoveď na otázku čo odlišuje výnimočné tímy od štandardných. Rovnako si ju položil v roku 2012 aj Google a jedným zo zistení bolo, že v úspešnejších tímoch je diskusia rozložená rovnomerne a každý z tímu sa prirodzene zapája do riešení svojimi vstupmi, kým v tých menej úspešných rozpráva omnoho viac „autorita“.  Viac zaujímavých informácií nájdete v článku: Charles Duhigg: What Google Learnt From Its Quest to Build the Perfect team. Verím, že zistenia budú motivujúce pre manažérov v tom, aby vytvárali v diskusiách väčší priestor pre svojich kolegov.

Počúvanie ich veľmi nebaví. Tendencia veľa rozprávať sa takmer vždy spája s malou ochotou počúvať a už vôbec nie načúvať – snahu porozumieť ako partner rozmýšľa o téme, ako dospel k svojim riešeniam. Ak je manažér ticho, je skôr pohrúžených do vlastných myšlienok a pripravuje si dobrú odpoveď. Ak sa pýtajú, zväčša si len overujú vlastné predpoklady alebo porozumenie informáciám. Ich otázky sú teda prevažne zatvorené.

Jedným z dôsledkov vyššie spomínaných „komunikačných návykov“ je, že títo manažéri nevťahujú ostatných do rozhodovania. Objavuje sa to aj u tých, ktorí sú pozitívne nastavení voči svojim ľuďom. Jedným z vysvetlení môže byť nie úplne uvedomená potreba mať „veci pod kontrolou“. Pretože čím viac rozprávam ja, tým menej  hrozí, že sa mi smer diskusie vymkne spod kontroly a riešenie sa mi nebude páčiť.

Je zaujímavé, že často sú títo manažéri nespokojní s členmi svojho tímu. Hovoria, že títo ľudia „nevedia (koncepčne) myslieť“. Ak manažér nepočúva a ani ľudí nevyzýva k tomu, aby komunikovali svoje názory, z dlhodobého hľadiska to negatívne vyplýva na kvalitu ich myslenia. Načo by sme trápili svoj mozog, keď na zdieľanie ideí nie je priestor. A to, čo neposilňujeme, slabne.

O potrebách rozvoja členov tímu hovoria s dôrazom na riešenie nedostatkov. Kým predchádzajúce bariéry úspechu sa týkali formy komunikácie, táto skôr smeruje k jej obsahu a to v kontexte hodnotenia a rozvoja členov tímu. Prevažujú vety typu: „V tomto nie si dosť dobrý.“, „V tomto sa musíš zlepšiť“. Dobrý výkon je samozrejmosťou a teda si zväčša nevyslúži žiaden komentár, prípadne len strohé „Je to v poriadku“. Tu je výzvou pre manažéra zmeniť svoj fokus, všímať si viac to, čo ide dobre, aké sú silné stránky jeho ľudí a snažiť sa ich čo najviac v práci využívať. A nedostatky vidieť ako príležitosti k rozvoju a rastu.

Tu nehovoríme len o základnej motivácii ľudí ale aj celkovom rastovom nastavení tímu. Ak sa komunikácia sústredí neustále na to, čo nie je dobré, klesá chuť členov tímu tvoriť, skúšať a výrazne narastá obava z robenia chýb.

Komunikujú nejasné očakávania a ich rozhodnutia sú vágne. Nechávať ľuďom priestor vyjadriť sa, počúvať ich a tvoriť riešenie spolu s nimi neznamená, že by rozhovor mal skončiť tým, že „Dobre sme sa porozprávali..“ a nič z toho. Odchádzame z mítingu spokojní s dohodou, no po pár dňoch zistíme, že sa každý dohodol na niečom inom. A to jednoducho preto, že nikto nesformuloval jasný záver. Rovnako sa jasná komunikácia týka aj očakávaní na výkon, napríklad pri prijímaní nového zamestnanca. Ak sa toto nedeje, máme na jednej strane nespokojných manažérov, lebo ľudia neplnia ich predstavy a na druhej strane frustrovaných ľudí, ktorí robia všetko možné a stále to nie je „ono“.

Možno si teraz poviete, že som nepovedala nič, čo už by ste nepočuli. Alebo dokonca, že to sú banality. Občas sa sústredíme na hľadanie niečoho veľkého, úžasného a nového a zabúdame na úplné základy. A nakoniec, nie je to super, že to na prvý pohľad obrovské poleno pod nohami je drobnosť, ktorú môžem okamžite začať robiť inak?

Napriek tomu, že som sa zamerala na bariéry úspechu manažérov, chcem ich skôr povzbudiť,  aby spôsob akým komunikujú nepodrýval, ale naopak podporoval ich silné stránky. Čo je možno ešte dôležitejšie, aby spôsob komunikácie manažéra podporil kvalitu tímu. A neexistuje silnejší dôkaz o kvalitách lídra ako výnimočný tím.

Ako si vybrať správneho človeka do tímu?

Čas Vianoc alebo aké sú Vianoce konzultantov?

Predvianočný čas je známy svojim stresom, chaosom a nekonečným množstvom úloh, ktoré chceme stihnúť do Vianoc. Všetci to veľmi dobre poznáme a úprimne sa tešíme na deň D – Vianoce, kedy to všetko z nás pomyselne opadne. Veríme, že sa Vám aj napriek všadeprítomnému zhonu darí urobiť z predvianočného obdobia čas pohody a na tvárach sa Vám javí úsmev.

My v ADDA Consultants sme sa za posledné dva roky začali intenzívne venovať téme wellbeing, práci s emóciami a stresom. Teraz sme sa však rozhodli neponúknuť Vám žiadne ďalšie odborné rady „ako v zdraví prežiť Vianoce“, ale pozrieť sa do „kuchyne“ našich dvoch konzultantiek. Ako sa im darí žiť to, čo učia a ako si užívajú predvianočný čas?

Prečítajte si rozhovor s Dášou Spillerovou a Ľubicou Šebestovou:

Ako sa máte v tomto predvianočnom období?

Dáša: Omnoho pokojnejšie a spokojnejšie ako po minulé roky. Naučila som sa netvoriť si plány ako majú sviatky prebiehať a verím, že si budem vedieť užívať takú vianočnú realitu, aká sa prirodzene vyvinie.

Ľubica: Asi ako každý rok, máme toho veľa. Ale ja som si povedala, že si nebudem dávať nereálne očakávania a tento rok ma extrémne učí v pokoji akceptovať veci a nemíňať energiu na boje, ktoré sú len preto, že by sa niečo nejako malo robiť. Takže áno, cez víkendy sme viac doma, tak občas niečo upečiem a aj navarím. Toto keď čítajú niektorí moji kamaráti, tak sa určite smejú, lebo ja som teda dlho naozaj nebola gazdinka. Tento rok som ale slávila 40 a na narodeniny som dostala vyprosíkaného kuchynského robota. Tak mi nič iné nezostáva ???? Ale nepreháňam to, lebo obe mamy nás tiež zásobujú vianočným pečivom.

Čo vám priniesol rok 2021, prekvapil vás niečím?

Dáša: Príjemne ma už druhý rok prekvapuje ako sa s Ľubicou bez dlhých rečí vzájomne dopĺňame. Hoci sme osobnostne rozdielne, máme však spoločný cieľ a veľmi podobné pracovné hodnoty. Mám pocit, že takéto nastavenie vytvára synergiu a znižuje stres.

Ľubica: Ja som si o sebe vždy myslela, že nemám problém so zmenou, no to množstvo zmien, ktoré sa diali v poslednom období mi ukázalo, ako ma to vie vyčerpať. Zisťujem, že ma to učí bojovať s mojim perfekcionizmom. Jednoducho, ak by som s niektorých očakávaní nezľavila a nenaučila sa byť aj k sebe (aspoň občas ????) láskavá, asi by som sa zbláznila.

A čím bol pre vás rok 2021 náročný alebo čím vás možno zarmútil?

Ľubica: Tento rok som ja osobne mala zopár osobne-zdravotne náročnejších situácií. Tiež sme tesne pred Vianocami stratili člena blízkej rodiny. A vtedy som si naplno uvedomila, že tohtoročné Vianoce budú vo veľa rodinách slávené bez niekoho, kto tam ešte minulý rok bol. Naozaj naplno si uvedomujem, ako mi pomáha „zastaviť sa“, byť na chvíľu so svojimi emóciami, porozumieť im a netváriť sa, že nie sú. Resp. pre mňa väčšia výzva – netváriť sa, že musím byť silná v každom momente a všetko zvládať.

Dáša: Zarmútilo ma, že nás tento rok opustili ľudia, ktorí budú veľmi chýbať. Smutná som aj z egocentrického nastavenia veľkej časti spoločnosti a tiež to akoby sme nemali silu vytvoriť protiváhu.

Prezradíte tradície, ktoré nesmú počas Vianoc chýbať vo vašej rodine?

Dáša: Prezradím moju osobnú tradíciu „štedrodňovú“ tradíciu: až do večere sa postím a súčasne popíjam vianočný punč. Odkedy som to zaviedla, je u nás počas celého Štedrého dňa pohoda a zábava. Okrem toho sme si posledné roky zaviedli zvyk, že ráno k nám prídu susedia, tiež brat s dcérou a príjemným posedením odštartujeme tento čarovný deň.

Ľubica: My Vianoce trávime s mojimi rodičmi a sestrinou rodinou. Takže dom plný ľudí a to je to, čo na Vianociach milujem. Som naozaj vďačná za to, aké máme u nás vzťahy. A spolu so sestrou a mamou sa navzájom držíme v tom, aby sme sa zbytočne nestresovali maličkosťami, ktoré nie sú dôležité. Vysoké nároky na seba, to máme spoločné ????

Dámy, čo nesmie chýbať na stole u vás v rodine? Čo dobrého pečiete?

Ľubica: V našej rodine máme už od vždy špeciálneho vianočného kapra. Pripravuje sa v rúre na rošte „sušením“ – na miernom ohreve a dlho. Toto je doména môjho otca, každý Štedrý deň sa na pár hodín stáva kráľom kuchyne on.

Dáša: Ja nie som veľká pekárka, viac ma baví vymýšľať varianty zemiakových šalátov a polievok, manžel má na starosti rybu. Medovníky, zázvorníky zvládnem a potom ešte rôzne zdravé raw sladkosti. Mám však šikovnú kamarátku, ktorá ma obdarí reprezentatívnym vianočným pečivom ????.

Aké máte plány do nasledujúceho roka, čo chcete zažiť (súkromne, pracovne). Aké výzvy na vás čakajú?

Dáša: Súkromne, len aby naďalej „dobre bolo“ a pracovne si želám aspoň také pekné projekty ako v tomto roku. Pri všetkých projektoch, zadávatelia na strane klienta,  boli silne zainteresovaný na tom, aby rozvojové intervencie dávali zmysel, slúžili ich zamestnancom a firme. To sa pozitívne podpísalo na kvalite spolupráce a výstupoch. Zdá sa to možno samozrejmé, ale bohužiaľ nie vždy je to tak.  Navyše, mám radosť z toho, že  tento rok boli našimi klientmi, vo vyššom pomere ako v minulosti, slovenské firmy, ktoré sú na trhu úspešné, a súčasne vedia, že sa s tým nemôžu uspokojiť.

Ľubica: Ja sa veľmi teším z toho, že sa nám tento rok upevnila spolupráca s viacerými našimi kolegami. Samozrejme, štartovala sa už minulý rok, no v tomto roku sa podľa mňa tak naplno ukázala. Je to Eva Zavacká, Zuzka Reľovská a Laco Gabčo. Samozrejme, máme aj stálice, akou je napríklad Maroš Krajčík. Sú to všetko ľudia, na ktorých sa môžeme spoľahnúť a tak ako my, aj oni do svojich aktivít vkladajú srdce. Som vďačná nie len za skvelú spoluprácu, ale aj ich podporu v rozvíjaní firmy a nových tém. Verím, že sa nám v budúcom roku podarí viaceré z týchto tém zastabilizovať v našom produktovom portfóliu.

Mindfulness v pracovnom prostredí

Množstvo úloh a podnetov, neustála potreba držať v pozornosti viac vecí naraz, to je realita súčasnosti.

Pandémia a s ňou spojené karanténne opatrenia priniesli mnohým rodičom ďalšie povinnosti v podobe celodennej starostlivosti o deti.

Neustály multitasking prináša do našich životov únavu, zvýšenú chybovosť, nervozitu a celkovo nižšiu efektívnosť.

Pravidelný tréning mysle je jedným z nástrojov, ktorý pomáha vystúpiť zo „začarovaného kruhu“. 

Poznáte to aj vy? 

Sedím pripojená na konferenčnom hovore a počúvam prezentáciu manažéra z druhého konca sveta. Popritom zrakom skenujem emaily, ktoré prichádzajú.

Na obrazovke mi blikajú správy od kolegov z  chatu a do toho pípne správa na mobile.

Mysľou mi beží, ako stihnem dokončiť všetky úlohy, ktoré ma dnes čakajú a či sa mi podarí dodržať deadline projektu, ktorý je tento týždeň. Z vedľajšej izby sa ozývajú deti, čo mi pripomína, že je o chvíľu čas obeda… 

Odbiehanie mysle a multitasking

Odbiehanie mysle je štandardným spôsobom fungovania ľudského mozgu.  V priemere 47% svojho bdelého času trávime rozmýšľaním o niečom inom, ako je to, čo práve robíme.

Rozmýšľame o tom, čo sa stalo, čo by sa mohlo stať, alebo čo sa nikdy nestane. Toto odbiehanie mysle nás však robí nešťastnými.

Potvrdzuje to štúdia, ktorá cez mobilnú aplikáciu zozbierala 250000 údajov o myšlienkach, pocitoch a činnostiach sledovaných 2250 dobrovoľníkov vo veku od 18 do 88 rokov.

Ukázalo sa, že odbiehanie mysle nie je dôsledkom, ale príčinou nespokojnosti. A naviac, štúdia ukazuje, že druh aktivity, ktorú práve vykonávame, má menší vplyv na naše šťastie, ako miera odbiehania mysle.

Znamená to teda, že sa cítime šťastnejší, ak pri žehlení sme mysľou pri danej činnosti a nemyslíme na slnečný deň za oknami.

V pracovnom prostredí sme v dnešnej dobe takmer neustálene online. Sme kdekoľvek  a kedykoľvek zastihnuteľní, držíme sa v konštantnom stave pohotovosti.

Bombardujú nás prichádzajúce správy a podnety, ktoré spôsobujú odbiehanie našej pozornosti.

Naša pozornosť konštantne  skenuje svet okolo nás, ale zriedka sa niečomu naplno venuje. Dlhodobo viac akceptujeme vyrušovanie rôznymi podnetmi a multitasking sme povýšili na normu.

Rýchle a časté prepínanie pozornosti tak „trénuje“ našu myseľ k neustálemu odbiehaniu, zvyšuje sa tlak, stres a nespokojnosť. 

Mindfulness a efektivita

Mindfulness (alebo „Všímavosť“ či „Všímavý stav mysle“) je základná ľudská schopnosť byť plne prítomný, vedomý si samého seba, a to prijímajúcim a nehodnotiacim spôsobom.

Je to kvalita, ktorú každý z nás v sebe má, ale zahltenie informáciami a podnetmi nevytvára priestor na to, aby sme ju kultivovali. Existujú však osvedčené techniky, ktoré vás naučia, ako k nej získať prístup.   

Existuje množstvo výskumov a vedeckých podkladov o fungovaní mindfulness a jej účinkoch.

Pozrime sa bližšie na oblasti, ktoré súvisia s  pracovným prostredím:

1. Pozornosť a schopnosť koncentrácie 

Venovanie plnej pozornosti prítomnému okamihu vedie k lepšej schopnosti koncentrácie, redukuje odbiehanie mysle vplyvom vonkajších alebo vnútorných podnetov a umožňuje nám sústrediť sa dlhší čas.

Elimináciou multitaskingu robíme prácu rýchlejšie a s nižšou chybovosťou. 

Špecificky mindfulness zlepšuje tri kvality pozornosti:  stabilitu, kontrolu a efektivitu. Napriek tomu, že ľudská myseľ skoro polovicu času odbieha, prax mindfulness ju dokáže stabilizovať v prítomnosti.

Výskum Kalifornskej univerzity ukázal, že už aj dvojtýždňový tréning mindfulness dokáže významne zredukovať odbiehanie mysle, nehovoriac o zlepšení schopnosti čítania s porozumením a kapacity pracovnej pamäte. 

2. Rozhodovanie sa 

Mindfulness prax vplýva na robenie rozhodnutí. Často si myslíme, že rozhodovanie sa je vedomý proces, ale naše rozhodnutia sú vedené nevedomými, automatickými impulzami a predsudkami.

Tieto nemusia byť vždy nevhodné, avšak ak sa kognitívne skratky stanú normou, často reagujeme impulzívne, zanedbávame dôležité detaily a nevidíme alternatívne prístupy k situácii.

Vďaka mindfulness rozšírime naše obzory, sme si vedomí svojich vlastných obmedzení či predsudkov a sme schopní vidieť viac alternatív riešenia situácií. Schopnosť rozhodovať sa vedome sa stáva veľmi užitočná obzvlášť v dynamickom a rýchlo sa meniacom prostredí, kde prevláda neistota.

3. Kreativita 

Ďalším benefitom trénovania mindfulness je vyššia kreativita a schopnosť inovácií. Účinok mindfulness na divergentné myslenie, ktoré je procesom vytvárania nových originálnych nápadov, je obrovský. 

Štúdia Fielding Graduate University ukazuje, že aj krátke mindfulness cvičenie zvýši okamžitú schopnosť generovať inovatívne nápady.

Dlhodobý tréning však zvyšuje schopnosť skupiny generovať nápady až o 127% a o 50% sa zvyšuje miera kreatívnych nápadov. Vieme, že kreativita a inovácie nie sú vždy závislé len na myšlienkach jednotlivca, ale schopnosti skupiny nápady uchopiť, podporiť a rozvíjať.

Ešte dôležitejší sa preto ukazuje výsledok spomínaného výskumu, ktorý uvádza, že ľudia sú po pravidelnom mindfulness tréningu ochotnejší nadväzovať na nápady ostatných. Táto tendencia v sledovanej skupine poskočila až o 187%. 

4. Medziľudské vzťahy, tímovosť

Cez zvyšovanie porozumenia sebe a posilňovanie nehodnotiaceho postoja, mindfulness rozvíja empatiu a súcit voči sebe aj voči ostatným. Ovplyvňuje tak medziľudské správanie a vzťahy v tíme.

Mindfulness dokáže zlepšiť procesy, ktoré sú závislé od efektívnej tímovej spolupráce a líderstva. Tým, že  pozitívne vplýva na sociálne vzťahy a atmosféru v práci, podporuje celkový well-being zamestnancov.

Po vykreslení benefitov, ktoré nám mindfulness môže priniesť v pracovnom prostredí, je potrebné dodať, že použiť mindfulness ako nástroj zvyšovania produktivity by bolo jej hlboké nepochopenie.

Zámerom mindfulness programov nie je zvýšiť efektivitu, ale zvýšiť u ľudí schopnosť vedome a slobodne fungovať a tým podporiť ich osobnú spokojnosť, mentálne zdravie a kvalitu vzťahov, čo celkovo vplýva na budovanie lepšieho, zdravšieho a otvorenejšieho prostredia v organizácii.

Práve takého prostredie tvorí pevný základ pre dlhodobú udržateľnosť a preto sa mindfulness programy stali v posledných rokoch populárne aj v korporátnom svete.

Autorky článku: Eva Zavacká, Ľubica Šebestová

Zdroje:

• https://news.harvard.edu/gazette/story/2010/11/wandering-mind-not-a-happy-mind/
• https://www.sciencedaily.com/releases/2016/03/160310141455.htm
• D. J. Good, C. J. Lyddy, T. M. Glomb, J. E. Bono, K. W. Brown, M. K. Duffy, R. A. Baer, J. A. Brewer, S. W. Lazar. Contemplating Mindfulness at Work: An Integrative Review. Journal of Management, 2015; 42 (1): 114 DOI: 10.1177/0149206315617003
• Alberto Ribera and J.L. Guillén:  Mindfulness: Multiply Productivity  Through Undivided Attention, University of Navarra, 2014: https://mindfullife.nl/wp-content/uploads/2017/07/Article-IESE.edu-Mindfulness-multiply-productivity-through-undivided-attantion.pdf
• https://zapier.com/blog/mindfulness-and-productivity/
• Michael D. Mrazek, Michael S. Franklin, Dawa Tarchin Phillips, Benjamin Baird, and Jonathan W. Schooler: Mindfulness Training Improves Working Memory Capacity and GRE Performance While Reducing Mind Wandering: Mindfulness Training Improves Working Memory Capacity and GRE Performance While Reducing Mind Wandering, University of California, Santa Barbara, Psychological Science, 2013:
• https://www.researchgate.net/publication/236090330_Mindfulness_Training_Improves_Working_Memory_Capacity_and_GRE_Performance_While_Reducing_Mind_Wandering
• Byrne, Ellen Keithline, Ph.D.: Mindful creativity: An exploration of a mindfulness intervention on workgroup creativity, Fielding Graduate University, 2017: 
• https://pqdtopen.proquest.com/doc/1891619873.html?FMT=ABS&utm_source=zapier.com&utm_medium=referral&utm_campaign=zapier
• https://www.mindful.org/what-is-mindfulness/

Dlhé týždne na homeoffice – čo robiť, aby sme nevyhoreli?

Dáša Spillerová poskytla pre TV Markíza rozhovor o tom, ako sa nastaviť na dlhý nečakaný homeoffice, čo by mali (ne)robiť manažéri a ako si nastaviť čas, kedy zároveň mnohí riešia aj každodennú koexistenciu s deťmi v kontexte pracovnej efektívnosti. 

Link na článok: https://www.tvnoviny.sk/exkluzivne/1995035_dlhe-tyzdne-na-necakanom-home-office-koucka-popisala-co-robit-aby-ste-uplne-nevyhoreli

Kópia článku aj priamo tu:

Dlhé týždne na nečakanom home office. Koučka popísala, čo robiť, aby ste úplne nevyhoreli

Mnoho firiem možno pochopí, že niektorí zamestnanci sú efektívnejší, ak pracujú z domu.

Na nútenom home office sú mnohí už viac ako mesiac a stále nie je jasné, ako dlho ešte táto situácia potrvá. Podľa koučky Dáši Spillerovej je neuveriteľné, ako firmy ani štát neboli pripravení na krízovú situáciu. Práve takéto momenty podľa odborníčky odhaľujú cnosti, ale aj neresti.

Myslí si, že firmy sa zo situácie poučia a niektoré možno zavedú čiastočnú prácu z domu aj po skončení epidémie. Môže sa to týkať najmä rodičov malých detí, ktorí práve tieto dni ukazujú vysokú mieru efektivity.

V rozhovore sa dočítate aj:
Ako pracovať doma čo najefektívnejšie
Ako si naplánovať deň aj s dieťaťom
Či zavedú firmy home office aj po skončení epidémie
Ako by sa mali firmy pripraviť na neočakávané situácie
Ako oddychovať

Už to bude pomaly mesiac, čo sa mnohí z nás ocitli na nútenom home office. Sme vo fáze, keď si väčšina zvykla alebo je to už neúnosne dlhý čas?

V tejto fáze úplného prelínania pracovného, osobného a rodinného života si už väčšina ľudí, ktorí pracujú z domu, začína vytvárať nový rytmus, štruktúru a rituály svojho home office fungovania. Začína to vytvorením optimálneho fyzického prostredia pri práci z domu, cez riadenie vlastného času a úloh, až po vytvorenie pravidiel efektívneho fungovania s nadriadeným a kolegami. Toto vedie k väčšej osobnej efektívnosti aj produktivite. Na druhej strane, pretrvávajúca neistota a uvedomenie, že to nebude nakrátko, dávajú zabrať našej emocionálnej odolnosti. Ľudia cítia potrebu nabrať mentálnu energiu do ďalších dní a týždňov, aby nedošlo k vyčerpaniu zdrojov.

Je vôbec stanovený maximálny čas, ktorý odporúčate, aby človek strávil na home office bez prestávky?

Nedá sa to zovšeobecniť. Maximálna doba home officu, ktorú dokáže zamestnanec dobre zvládať, je veľmi ovplyvnená typom činnosti, firemnou kultúrou, rodinným zázemím a v neposlednom rade aj osobnostným založením. Za bežných, nie dnešných pandemických, okolností, majú mnohí zamestnanci pozitívnu skúsenosť s fungovaním home officu aj roky. U mnohých je to ich voľba a preferovaný spôsob fungovania, ktorý nechcú meniť. Jeden z benefitov firiem, ktorý bol zamestnancami v nedávnej minulosti veľmi oceňovaný, bol práve čiastočný home office.

Avšak boli tu zásadné rozdiely. Zamestnanci, pracujúci z domu počas dňa, neriešili, ako zamestnať deti, ako im robiť na polovičný úväzok učiteľa a najmä vedeli, že po práci odídu z domova na prechádzku, za kultúrou, zašportovať si či stretnúť sa s priateľmi. Tieto súvislosti dodávali práce z domu atraktivitu. Teraz to tak nie je, práve preto, že po home office ostáva len home (v preklade domov, pozn. red.). Navyše, firmy mali v minulosti dostatok času, aby zamestnancov na home office vybavili potrebnými technológiami, zručnosťami, nastavili si očakávania, spôsob komunikácie a spôsob vyhodnocovania plnenia úloh. V dnešnej situácii to ide všetko „za pochodu“, často metódou pokus – omyl – korekcia.

Myslím si, že väčšina ľudí to vydrží, dokedy to bude potrebné, avšak za predpokladu, že manažéri v spolupráci s oddeleniami ľudských zdrojov budú vyhodnocovať skúsenosti a flexibilne nastavovať komunikáciu a očakávania na zamestnancov, tak aby to bolo pre nich individuálne zvládnuteľné. Dnes už vo firmách tvoria výraznú prevahu zamestnanci, ktorým záleží na kvalite ich výkonu, spoločných výsledkoch a úspechoch, preto je potrebné ich počúvať, podporiť a spoločne s nimi nastaviť pravidlá fungovania pre dočasný home office.

Doma môže zamestnanca čokoľvek rozptýliť, pretože sa nik nepozerá. Ako pracovať čo najefektívnejšie?

Niektoré výskumy hovoria, že až 70 percent zdrojov vyrušenia si spôsobujeme my sami. Naša myseľ odbieha, zrazu nám napadne urobiť niečo neplánované. Keď máme urobiť niečo, do čoho sa nám nechce, dokážeme aj poutierať prach na kvetoch. Efektívnosti napomáha urobiť si realistické denné a týždenné plány. Rozdeliť si úlohy na tie, ktoré vyžadujú 100-percentnú pozornosť a naplánovať si ich v tých časoch, kedy nebudem vyrušovaný. Naopak, do obdobia dňa, kedy vyrušovanie bude pravdepodobnejšie, si môžeme naplánovať menej náročné úlohy.

Tiež je užitočné pri práci z domu, keď sa vyžaduje aj plnenie iných než pracovných úloh, rozdeliť si väčšie úlohy na menšie. Napríklad, namiesto: napíšem správu z… si naplánovať prvý krok: urobím si osnovu, čo bude správa obsahovať. Je to realistickejšie, motivujúcejšie a posilňuje to sebadôveru, lebo už vidím, že som niečo z predsavzatí splnila a to vyplavuje hormóny podporujúce dobrú náladu.

Čo sa týka techník na zvýšenie efektívnosti, odporúčam jednu jednoduchú, ktorá funguje. Známa je ako Pomodoro technika (podľa minútových hodiniek na varenie v tvare paradajky, pozn. red.). Spočíva v tom, že si nastavím čas, optimálne 25 minút, kedy budem sústredene pracovať, potom si dám päť minút prestávku, keď nerobím nič, ani nekontrolujem telefón. Optimálne ešte trikrát zopakujem 25-minútový interval a dám si dlhšiu prestávku. Ak sa to niekomu zdá veľa, odporúčam vyskúšať aspoň princíp meraných krátkych intervalov sústredenia s odmenou prestávky.

Mal by sa pracujúci každý deň pripraviť do práce so všetkým, čo robí v bežný pracovný deň, napriek tomu, že neopustí byt, alebo je v poriadku, ak sa pripojí do práce z postele?

Udržiavať si návyky a rituály ako za štandardného režimu a dodať dňu jasnú štruktúru pomáha produktivite aj psychickej pohode. Je to aj dobrá prevencia pred depresívnymi náladami. Neznamená to však, že neexistujú ľudia, najmä v tvorivých profesiách, ktorým sa dobre pracuje aj z postele.

Sú profesie, ktoré sa nedajú stopercentne vykonávať z domu za počítačom. Títo zamestnanci sa potom môžu cítiť nadbytočne. Mal by ich manažér venovať špeciálny čas komunikácii s týmito zamestnancami?

Manažéri dnes musia venovať špeciálny čas na individuálnu komunikáciu so všetkými zamestnancami. Mali by sa však zbaviť predstáv, že si osvoja alebo vytvoria všeobecne platné pravidlá ako komunikovať a tých sa potom stačí držať. Veľmi dlho sa hovorí o potrebe individuálneho prístupu manažéra k členom svojho tímu, dnes sa tieto slová posunuli z rétorickej roviny a stali sa povinnosťou. Manažér by si s každým členom tímu mal prebrať, aká forma a frekvencia komunikácie je pre neho podporná, odsúhlasiť si očakávania na výkon (najlepšie na týždennej báze), formu ich sledovania a vyhodnocovania, spôsob ako budú riešiť situácie, ak veci nepôjdu podľa plánov a podobne.

Čo sa týka zamestnancov, ktorí môžu svoju činnosť vykonávať z domu len čiastočne, viem už o pozitívnych skúsenostiach z niektorých firiem. Venovali špeciálny čas na komunikáciu s týmito pracovníkmi a dohodli sa s nimi na úlohách, ktoré sú dôležité pre firmu, ale doteraz nebol priestor sa im plnohodnotne venovať. Sú to úlohy, síce veľmi dôležité z pohľadu budúceho úspešného fungovania, ale neboli vnímané ako urgentné. Môže ísť o úlohy spojené s efektívnejším vyhodnocovaním a prácou s dátami, vytváranie systémov kvalitnejšej starostlivosti o zákazníkov, zlepšovania služieb až po inovovanie a tvorbu nových produktov.

Prečítajte si tiež: Právnici radia, na čo všetko máte nárok, keď musíte zostať doma.

Existuje plán pre firmu, ako sa pripraviť na podobné neočakávané krízové situácie?

Je až neuveriteľné, že sme stále nepripravení na neštandardné a krízové situácie na individuálnej, organizačnej, ale aj štátnej úrovni. Po tejto skúsenosti si spoločnosti budú zodpovednejšie pripravovať plány ako zvládnuť krízové situácie z pohľadu ekonomického riadenia firmy, avšak nevieme predpokladať, akú podobu bude mať najbližšia neštandardná situácia. V oblasti práce s ľudským kapitálom je najdôležitejšie, aby firma systematicky podporovala schopnosti ľudí tvorivo a flexibilne rozmýšľať, proaktívne konať, aby sa manažérmi stávali ľudia s osobnou integritou, ktorí majú dôveru svojich podriadených a ktorí sú schopní rozvíjať ich potenciál.

Ak firma bude priťahovať morálne integrovaných a kompetentných ľudí, ktorí sa chcú učiť, sú ochotní prijímať spätnú väzbu a kriticky prehodnotiť svoje správanie, tak si trúfnem povedať, že takáto firma zvládne akúkoľvek krízu. Pri mojej práci mám možnosť byť pri tom, ako tímy riešia krízové situácie a môžem povedať, že manažérske tímy sú často konfrontované s nečakanými krízovými situáciami a dokážu spolu preukázať až zázračnú schopnosť ich zvládnuť. To je práve tá kvalita zrelých tímov, v ktorých prichádza k efektu synergie, keď tím je nie súčtom, ale násobkom schopností jednotlivcov.

Dá sa zvládnuť popri home office aj dieťa? Je lepšie, aby zamestnanec na rovinu priznal šéfovi, že sa musí učiť s dieťaťom a nestíha sa venovať práci?

V tomto období nie je dobrou stratégiou manažéra nastaviť očakávania, prideliť úlohy a čakať, že ak má zamestnanec prekážku, napríklad v podobe náročnej rodinnej situácie, že ho bude komunikovať. Manažéri by mali byť hneď na začiatku, pri definovaní očakávaní na pracovníkov počas dočasného home officu, aktívni v tom, aby zistili reálnu situáciu svojich ľudí, podmienky, v akých budú pracovať. Následne spolu vyhodnotiť ich obmedzenia a nastaviť realistické očakávania a plány.

Nemá zmysel očakávať 100-percentný výkon od kolegov, ktorí majú počas home officu na starosti dve a viac detí. Pretože ak by ich aj tento zamestnanec dokázal plniť, s využitím všetkých zdrojov, tak je pravdepodobné až isté, že po dvoch mesiacoch na home office sa z takéhoto člena tímu stane človek, ktorý sa po návrate do normálu ocitne v niektorej fáze procesu vyhorenia. To zanechá ťažko napraviteľné škody na všetkých úrovniach firmy.

Ak však manažér nie je dostatočne vnímavý na tieto aspekty a neotvára tému, aké má jeho podriadený konkrétne pracovné podmienky, mal by byť v tom aktívny zamestnanec. To znamená, mal by otvoriť túto tému a realisticky zhodnotiť svoju situáciu a možnosti pracovného výkonu. Musíme byť nielen vnímaví na potreby organizácie, ale súčasne sa naučiť postarať aj o seba.

Ako dieťaťu vysvetliť, že na home office potrebujeme pokoj na prácu a nemôžeme byť stále „po ruke“?

Najskôr chcem povedať, že obdivujem to, čo teraz dokážu rodičia na home office, ktorí majú doma školopovinné a menšie deti a viem, že musia neraz siahnuť na dno svojich kapacít. O tom, že potrebujem obdobie pokoja na prácu, je potrebné rozprávať sa s dieťaťom, najlepšie, keď je pokojné a trpezlivo mu vysvetľovať súvislosti. Najmä čo pozitívne to prinesie, ak bude dodržiavať, na čom sme sa spolu dohodli.

Pomáha vtiahnuť dieťa do prípravy plánov, kedy si budeme robiť každý svoju prácu, kedy budeme prispievať do chodu domácnosti, kedy budeme mať dlhšiu chvíľu pre seba a ako ju naplníme. Tak sa bude aj dieťa cítiť spoluzodpovedné za dodržiavanie plánov. Príkladom v dodržiavaní sľubov musí byť rodič. Ak dieťa bude mať skúsenosť, že keď nechá rodičov pracovať, potom sa dejú veci, ktoré mu boli sľúbené, je zábava, tak bude ochotnejšie spolupracovať aj nabudúce. Proste sa mu to oplatí.

Rodič zostane s dieťaťom doma v jednej domácnosti a obaja majú svoje povinnosti. Je lepšie mať oddelené rozvrhy a počas dňa pracovať každý vo svojej izbe, alebo rozvrhy kombinovať a spojiť ich?

Je dobré mať časy, keď rodič aj dieťa pracujú na svojich povinnostiach. Ak je dieťa malé, tak sa mu venuje jeden rodič, kým druhý pracuje a potom sa po jeden, dvoch hodinách vymenia. Potom je dobré vyčleniť si čas, keď je dieťa zaujaté svojou hrou alebo videom, alebo sa mu online venujú starí rodičia. Navyše, každá rodina má svoje rituály a návyky a je potrebné ich aj v tejto dobe udržať, hoci inými spôsobmi.

Aj takéto úsmevné situácie sa stanú počas práce z domu.

V západnej Európe je bežnejšie, že ženy pomerne skoro nastupujú do práce po materskej, ale zvyčajne sú na home office alebo majú skrátený úväzok, aby dokázali lepšie zladiť prácu a rodinný život. Nemyslíte, že aj u nás sa začne o tejto téme viac debatovať, keď vidíme, že mnohé firmy pomerne rýchlo „nabehli“ na systém home office?

Stretla som sa presne s takýmito skúsenosťami u svojich známych a priateľov, že home office a špecifiká dnešnej situácie im otvorili nové možnosti a rozvinuli nové zručnosti. Je to aj moja osobná skúsenosť. Keď ma situácia donútila k zmene postoja, vidím, že sa mnohé školenia aj tímové koučingy dajú robiť cez online platformy s veľkou pridanou hodnotou a musím priznať, že aj efektívnejšie.

Tiež pozorujem, ako sa všetky nedostatky firemných mítingov násobne prejavia v online svete a manažéri sú nútení pracovať na tom, ako zefektívniť svoju komunikáciu smerom k tímu. Som presvedčená, že nové návyky a skúsenosti budú prínosom, aj keď sa vrátime k offline fungovaniu. Firmy tiež zaregistrovali, že niektoré pracovné pozície alebo niektorí pracovníci dokážu efektívnejšie fungovať cez home office a firmy na základe toho pristúpia k zmenám.

Môžu byť efektívnejší rodičia malých detí?

Práve včera som sa cez záhradný plot rozprávala so susedou, ktorá má tri školopovinné deti. Zhodnotila, že keď sa jej podarilo vytvoriť funkčný režim v rodine, tak po troch týždňoch home officu pozoruje, ako dokáže byť efektívnejšia v plnení pracovných úloh aj v porovnaní s klasickým fungovaním.

Naopak, pracovníci, ktorí boli nastavení reaktívne, v zmysle „dajte mi úlohu a ja ju splním“ to majú teraz ťažšie. Je to asi tak, že dnešná doba s násobnou intenzitou odhaľuje všetky cnosti aj necnosti. To, čo sa dalo skryť, či sú to nemotivovaní zamestnanci, nekompetentní a egocentrickí manažéri, firmy bez vízie, dnes nadobúda veľmi zreteľné kontúry s ľahko predvídateľnými dopadmi. A to hovorím s plným vedomím toho, že mnohé firmy sa dostali do vážnych problémov úplne nevinne. Tie, ktoré majú víziu, starajú sa o zamestnancov, majú veľké šance vybudovať a úspešne naštartovať svoj biznis nanovo a verím, že rýchlo.

Niektorí zamestnanci majú problém „odpojiť sa“ z práce a pracujú aj do neskorých večerných hodín. Ako tomu môžu predísť?

Je dôležité si uvedomiť, že nebežíme šprint, ale je potrebné dobehnúť maratón. Preto je potrebné postarať sa o seba, aby sme do doby, kým budeme fungovať v normálnom režime, nevyčerpali všetky svoje psychické aj fyzické zdroje. Potom ani štandardné podmienky nebudeme zvládať. Jeden z prvých krokov k vyhoreniu je, že pracujeme, aj keď cítime únavu a práca nám vtedy trvá neprimerane dlho, následne nezrelaxujeme dostatočným spánkom, neoddýchneme si a na druhý deň zase siahneme ešte hlbšie do rezerv.

Preto je lepšie dokázať si v správnom čase povedať „na dnes končím“. Moja skúsenosť je, že keď človek robí nesústredene a neefektívne, tak má tendenciu robiť dlho. To je začarovaný kruh, ktorý je potrebné preseknúť. Napríklad aj tým, že to otvoriť v komunikácii s nadriadeným a nastaviť si realistické očakávania.

Prečítajte si tiež: Čo radia psychológovia a firmy zamestnancom na home office?

Psychohygiena je práve v tomto období veľmi potrebná. Aké sú najlepšie spôsoby „prečistiť si hlavu“?

Väčšine z nás najlepšie „čistí hlavu“ čistý vzduch a pohyb. Kto je v dome, má záhradu, tak to má dnes v tomto smere jednoduché. Ja bývam len 15 kilometrov od Bratislavy a je tu mnoho miest, kde na prechádzke stretnete človeka s rovnakou pravdepodobnosťou ako diviaka. Avšak aj v meste je možné nájsť si čas a miesto, kde sa cítite bezpečne a môžete sa bez stresu poprechádzať či zašportovať. Navyše, mnohí dnes využívajú online tréningy jogy, pilates, fitnes a veľmi si to pochvaľujú.

Akýkoľvek pohyb a zmena aktivity je pre psychohygienu nenahraditeľná. Okrem toho, každý vie, čo ho teší a nabíja energiou. Hudba, tanec, kniha, dobrá komédia. Chvalabohu, toto nám nikto nevzal. Je potrebné si to len dopriať a najlepšie aj cielene naplánovať do každého dňa. Niekedy v ťažkých momentoch pomôžu aj osvedčené tri hlboké nádychy a ešte pomalšie výdychy.

Dáša Spillerová je spoluzakladateľka a riaditeľka konzultantskej spoločnosti ADDA Consultants. Pracuje ako koučka pre manažérov na najvyšších postoch. Venuje sa aj programom na podporu talentov a lídrov. Je jednou zo zakladateľov programu na rozvoj vrcholových manažérov John Blakey Leadership Academy.

Dokážeme chrániť seba a svoje tímy pred vyhorením?

„Feel safe, alebo Ako uchrániť svoj tím pred vyhorením“ – workshop o tom, ako môže manažér rozpoznávať signály vyhorenia vo svojom tíme, aj širšom prostredí, ale najmä o tom, ako budovať prostredie, ktoré má v sebe obranné mechanizmy voči zdrojom a príčinám týchto symptómov.

Rozhodli sme sa ho zaradiť do našej ponuky a zrealizovať ako samostatnú tému na základe stále častejšie sa objavujúcej požiadavky na koučingoch i neformálnych stretnutiach  – “Ako viesť ľudí, aby tlak na výkon nezničil ich nadšenie a nespôsobil vyhorenie?”. Tento jav sa totiž, žiaľ, stáva už takmer bežnou súčasťou našich pracovných životov, oslabuje náš výkon, zasahuje do súkromia i zdravia a kladie tak na samotných pracovníkov, ako aj manažérov, náročné výzvy.

Aj keď účastníci workshopu prišli  z rozdielnych pracovných svetov, ako IT, automotive, marketing, pharma, už z úvodnej diskusie bolo zrejmé, že téma a skúsenosti s ňou prekračujú hranice biznisov a podporujú zdieľanie.  

účastníci Feel Safe pri aktivite o fungovaní tímu

Ako rozoznať prvé signály…

Manažérov zaujímalo, ako rozpoznať prvé signály vyhorenia. Sú viaceré, avšak jeden z najspoľahlivejších indikátorov pri vlastnej diagnostike je narastanie potreby robiť viac, dlhšie a súčasne ubúdanie radosti z toho, čo robím. Naopak, čo môžeme pozorovať u iných ako jeden z prvých príznakov,je nečakané „povolenie nervov“ u kolegu, či už spojené s agresiou alebo sebaľútosťou (plač).

Burnout a jeho dve stránky

Napriek tomu, že viem, akú bolestnú skúsenosť, napádajúcu až jadro osobnej integrity, burn out prináša, niečo ma pokúša hľadať pozitíva. Hovoriť o pozitívach v súvislosti so syndrómom vyhorenia je odvážne, možno až nemiestne.

Na druhej strane, ako každý bolestivý zážitok, ktorý vedie „svoje obete“ zo svetlých priestorov do suterénu pivníc, však dáva šancu transformácii. Pri tejto úvahe sa opieram o výsledky výskumov, ako aj o skúsenosti mojich blízkych priateľov, ktorí si z trosiek svojich, nielen pracovných, životov (keďže boli pracovne dlhodobo veľmi úspešní, ich identifikácia bola silne založená na práci), vybudovali novú životnú realitu so silným prežívaním šťastia, ktoré si „spravujú“ sami. Aj moja osobná skúsenosť, s počiatočnými fázami vyhorenia, mi umožnila vidieť v „instantnej“ podobe tie presvedčenia a návyky, ktoré mi škodia a znižujú potenciál pozitívnych zážitkov a skúseností.   

Úloha manažéra pri riešení a predchádzaní burnout syndrómu

Veľmi dôležitým človekom, ktorý môže v prvých fázach pomôcť pozitívne zmeniť dynamiku vývoja syndrómu burnout u pracovníka, je jeho manažér. Vyžaduje to od neho okrem postoja „chcem pomôcť“ poznať súvislosti prejavov a zdrojov vyhorenia, empatiu a zručnosti otvorenej a rešpektujúcej komunikácie.

Je to  cesta osobného a líderského rastu, ktorá by mala smerovať k budovaniu kultúry, ktorá je prevenciou pred ničením talentov, angažovanosti, ale aj mentálneho a fyzického zdravia zamestnancov.

Kľúčová otázka v skutočnosti neznie „Čo nerobiť, aby „moji ľudia“ nevyhoreli?“, ale: „Čo robiť, aby sa cítili rešpektovaní, vedeli odomknúť tvorivosť a cítili sa súčasťou úspešného príbehu firmy a ten im zasa napomáhal tvoriť zmysluplný príbeh ich života?“.

Počas workshopu v diskusii zaznela obava, či zameranie manažéra na psychickú pohodu v tíme neohrozuje plnenie poslania a cieľov tímu. Považujem ju za legitímnu a neprekvapila ma. Veľmi povzbudivé sú v tomto kontexte zistenia Amy Edmondson a jej výskumného tímu, že zameranie manažéra na vytváranie psychologicky bezpečného prostredia a vyžadovanie zodpovednosti od členov tímu sú dve samostatné, nezávislé kvality a ľudia sa rozvíjajú a najefektívnejšie učia vtedy, keď manažér „zvláda“ obe tieto líderské kompetencie.

Témy budúceho workshopu…

Keď sa vrátim k vyplneným hárkom od účastníkov po workshope a pozerám odpovede, akým témam by sa na budúcom workshope s témou Feel Safe hlbšie venovať, tak čítam:  „Práca s vlastnými emóciami“, „Ako budovať odolnosť členov tímu voči vyhoreniu“,„Ako sa pozitívne nastaviť aj v náročných obdobiach a ako v tom pomôcť iným“, „Ako si vypýtať a získať na seba úprimnú spätnú väzbu od členov tímu“.

Ďakujem za inšpirácie a teším sa na budúci workshop. 

Dáša Spillerová

autorka a lektorka workshopu

partner ADDA Consultants

Máte záujem o workshop Feel Safe? Spoznajte detailne jeho obsah na tomto LINKU

3 tipy na čarovný víkend

Aj tento víkend Vás pozývame stráviť na čarovných miestach 🙂

Zvoľte si oddychovú, či náročnú trasu v nádherných Jánošíkových dierach v Malej Fatre, siahnite po knihe úspešného švédskeho autora a zažite peripetie Muža menom Ove, alebo sledujte osudy svojráznej americkej rodiny v originálnom filme Captain Fantastic / Toto je náš svet, v ktorom spoznáte filmového Aragorna v civilnej, skvelo zvládnutej úlohe.

Tip na film

Captian Fantastic / Toto je náš svet

Tip na knihu

Muž menom Ove

Fredric Backman

„Smutnosmiešne rozprávanie o láske, neporiadnych susedoch, kvalitnom náradí a aute značky Saab,“ tak znie podtitul uvedený na prebale knihy.

Autorom knihy je švédsky bloger a spisovateľ, ktorého knihy sú nielen v rodnej zemi bestsellermi.

Tip: na základe úspešnej knihy vznikla v roku 2015 aj úspešná rovnomenná dráma/komédia, ktorá sa stala obľúbenou u divákov aj kritikov.

Jánošíkove diery

Jedno z najčarovnejších miest na Slovensku, ktoré v sebe spája dostupnosť i dobrodružstvo.

Nádherná sústava tiesňav a kaňonov, aj v dnešných dňoch formovaných Dierovým potokom, sa stala obľúbeným miestom pre rodiny s deťmi i náročným turistov. Až do takej miery, že najmä počas sezóny sa miestami musíte vyzbrojiť trpezlivosťou pri „dopravných zápchach“ na rebríkoch 😉

Jánošíkove diery sa nachádzajú v prírodnej rezervácii v pohorí Krivánskej Malej Fatry. Delia sa na 3 hlavné časti – Dolné, Nové a Horné diery. Práve tie Dolné sú pre nižšiu náročnosť často vyhľadávané rodinami s malými deťmi, ktoré si užijú krásnu prírodu i malé dobrodružstvá na lávkach a rebríkoch.

Naopak, Horné a Nové diery už predstavujú miestami pomerne náročnú turistickú cestu s rebríkmi miestami dosahujúcimi 15 metrov. Odmenou je však neopakovateľná atmosféra roklín, vodopádov, bizarných skalných útvarov a prírody, ktorá sa vďaka svojmu špecifickému rázu domovom zaujímavých živočíšnych i rastlinných druhov.  V zime sa Diery vďaka dvadsiatke vodopádov menia na čarovné ľadové kráľovstvo.

Pre začiatok výletu zvoľte obec Terchová, ktorá sama o sebe tvorí zaujímavé miesto, hodné podrobnejšej pozornej prechádzky.

Všetky turistické cesty na trase sú dobre značené. Náročnejší turisti môžu túru spojiť aj s výstupom na Malý, či Veľký Rozsutec.

ADDA – odborný partner Forbes konferencie Rodinné firmy 2019

Tešíme sa, že sme sa stali súčasťou 5. ročníka úspešnej konferencie Forbes „Ako úspešne rozvíjať rodinné podnikanie“ ako odborný partner podujatia. 

Tento formát každoročne prináša inšpiratívne príbehy rodinných podnikov a zároveň otvára priestor na diskusie z praxe.

V utorok, 4. júna, budeme facilitovať úvodný dopoludňajší workshop „Druhá generácia za kormidlom“, určený pre nástupníkov rodinných firiem – 2. a 3. generácii.

Okrem iného budeme pomáhať účastníkom pri nachádzaní odpovedí a riešení v nasledovných oblastiach, ako napríklad:

• Kto je to líder? Musím opustiť rolu manažéra, aby som sa stal lídrom?

• Ako si vybudovať a udržať pozíciu lídra? – vyskúšate si to v súťaživom manažérskom cvičení.

• 3 piliere na ktorých stojí váš úspech – Chcieť + Vedieť + Môcť – Ako som na tom ja?

• Mám schopnosti na presadenie potrebných zmien? Recept od úspešných „change lídrov“

Cieľom workshopu je zároveň otvoriť spoločnú diskusiu o tom, akým situáciám nástupníci v každodennom pracovnom živote čelia a následne sa vzájomne inšpirovať best practices.

Podrobné informácie o podujatí nájdete na tomto linku: https://www.forbes.sk/rf2019/#

Víkendové tipy – legendárne príbehy a miesta

Tešíte sa na víkend? Spravte si ho výnimočný i pohodový. Prispieť k tomu môžu aj legendárne príbehy a miesta.

Napríklad skvelá kniha v podobe humoristického románu Jerome K. Jerome, netradičný pohľad na Sherlocka Holmesa ako uhladeného pána v rokoch, či výlet na miesto, kde pred miliónmi rokov pulzoval pradávny život.

Krásny víkend, priatelia 🙂

Tip na film

Mr. Holmes

Tip na knihu

Traja muži v člne, o psovi nehovoriac

Jerome Klapka Jerome

Láskavý, ľudský, trefný opis zábavných, smutných i úplne obyčajných situácií bežného života, odohrávajúcich sa popri plynúcej rieke, je doplnený vtipnými autorskými zamysleniami a “mladíckym” filozofovaním, z ktorého si sám autor robí žarty. Myšlienky, situácie, vtipy, ľudské charaktery i otázky, ktoré si jednotlivé postavy knihy kladú, nestratili nič na svojej aktuálnosti ani po 130 rokoch. Ikonické anekdoty majú plné právo ocitnúť sa aj vo Vašom zozname prečítaných kníh. 🙂

Pro-Tip: Zaujímavé sú aj iné diela tohto autora, napriek tomu, že žiadne neprekonalo popularitu Troch mužov. Vážnejšie i vľúdne zamyslenia nájdete napríklad v samostatných poviedkach zozbieraných v knižke “Jalové myšlienky lenivého človeka“, ako aj v novele “Pútnikov denník”, ktorý využíva autorov špecifický štýl príbehov bežiacich na pozadí výletu, slúžiaceho ako východisko pre dej i filozofovanie. Koho by zaujímal autorov pohľad na vlastný život, nech určite siahne po autobiografii “Čas môjho života”.

Sandberg – pieskové more pri Bratislave

Indiana Jones prišiel minimálne o další film v kultovej ságe, keď nikdy nenavštívil Sandberg. Vzácne nálezisko skamenelín a zároveň národná prírodná rezervácia, poskytujúca domov viacerých vzácnym druhom fauny i flóry, leží v blízkosti Devína a Malých Karpát.

Najstaršie geologické vrstvy sú na Sandbergu staré viac ako 100 miliónov rokov. Praveké treťohorné more tu vytvorilo doslova učebnicu zemepisu i prírodopisu a najmä malé deti bývajú očarené pocitom, že pod ich nohami kedysi more prekypovalo prehistorickým životom. V lokalite sa našlo viac ako 300 druhov skamenelín a pozostatkov ulitníkov, ježoviek i väčších morských a suchozemských živočíchov – žralokov, korytnačiek, veľrýb, opíc, tuleňov, nosorožca, jaskynného medveďa i vtákov.

Prechádzka na tomto mieste je tak unikátnym spojením rozmanitosti prírody a dávnej histórie, ktorou kopec priam dýcha.