Mindfulness v pracovnom prostredí

Mindfulness v pracovnom prostredí

Množstvo úloh a podnetov, neustála potreba držať v pozornosti viac vecí naraz, to je realita súčasnosti.

Pandémia a s ňou spojené karanténne opatrenia priniesli mnohým rodičom ďalšie povinnosti v podobe celodennej starostlivosti o deti.

Neustály multitasking prináša do našich životov únavu, zvýšenú chybovosť, nervozitu a celkovo nižšiu efektívnosť.

Pravidelný tréning mysle je jedným z nástrojov, ktorý pomáha vystúpiť zo „začarovaného kruhu“. 

 

Poznáte to aj vy? 

Sedím pripojená na konferenčnom hovore a počúvam prezentáciu manažéra z druhého konca sveta. Popritom zrakom skenujem emaily, ktoré prichádzajú.

Na obrazovke mi blikajú správy od kolegov z  chatu a do toho pípne správa na mobile.

Mysľou mi beží, ako stihnem dokončiť všetky úlohy, ktoré ma dnes čakajú a či sa mi podarí dodržať deadline projektu, ktorý je tento týždeň. Z vedľajšej izby sa ozývajú deti, čo mi pripomína, že je o chvíľu čas obeda… 

  

Odbiehanie mysle a multitasking

Odbiehanie mysle je štandardným spôsobom fungovania ľudského mozgu.  V priemere 47% svojho bdelého času trávime rozmýšľaním o niečom inom, ako je to, čo práve robíme.

Rozmýšľame o tom, čo sa stalo, čo by sa mohlo stať, alebo čo sa nikdy nestane. Toto odbiehanie mysle nás však robí nešťastnými.

Potvrdzuje to štúdia, ktorá cez mobilnú aplikáciu zozbierala 250000 údajov o myšlienkach, pocitoch a činnostiach sledovaných 2250 dobrovoľníkov vo veku od 18 do 88 rokov.

Ukázalo sa, že odbiehanie mysle nie je dôsledkom, ale príčinou nespokojnosti. A naviac, štúdia ukazuje, že druh aktivity, ktorú práve vykonávame, má menší vplyv na naše šťastie, ako miera odbiehania mysle.

Znamená to teda, že sa cítime šťastnejší, ak pri žehlení sme mysľou pri danej činnosti a nemyslíme na slnečný deň za oknami.

 

V pracovnom prostredí sme v dnešnej dobe takmer neustálene online. Sme kdekoľvek  a kedykoľvek zastihnuteľní, držíme sa v konštantnom stave pohotovosti.

Bombardujú nás prichádzajúce správy a podnety, ktoré spôsobujú odbiehanie našej pozornosti.

Naša pozornosť konštantne  skenuje svet okolo nás, ale zriedka sa niečomu naplno venuje. Dlhodobo viac akceptujeme vyrušovanie rôznymi podnetmi a multitasking sme povýšili na normu.

Rýchle a časté prepínanie pozornosti tak „trénuje“ našu myseľ k neustálemu odbiehaniu, zvyšuje sa tlak, stres a nespokojnosť. 

 

Mindfulness a efektivita

Mindfulness (alebo „Všímavosť“ či „Všímavý stav mysle“) je základná ľudská schopnosť byť plne prítomný, vedomý si samého seba, a to prijímajúcim a nehodnotiacim spôsobom.

Je to kvalita, ktorú každý z nás v sebe má, ale zahltenie informáciami a podnetmi nevytvára priestor na to, aby sme ju kultivovali. Existujú však osvedčené techniky, ktoré vás naučia, ako k nej získať prístup.   

Existuje množstvo výskumov a vedeckých podkladov o fungovaní mindfulness a jej účinkoch.

Pozrime sa bližšie na oblasti, ktoré súvisia s  pracovným prostredím:

  

1. Pozornosť a schopnosť koncentrácie 

Venovanie plnej pozornosti prítomnému okamihu vedie k lepšej schopnosti koncentrácie, redukuje odbiehanie mysle vplyvom vonkajších alebo vnútorných podnetov a umožňuje nám sústrediť sa dlhší čas.

Elimináciou multitaskingu robíme prácu rýchlejšie a s nižšou chybovosťou. 

Špecificky mindfulness zlepšuje tri kvality pozornosti:  stabilitu, kontrolu a efektivitu. Napriek tomu, že ľudská myseľ skoro polovicu času odbieha, prax mindfulness ju dokáže stabilizovať v prítomnosti.

Výskum Kalifornskej univerzity ukázal, že už aj dvojtýždňový tréning mindfulness dokáže významne zredukovať odbiehanie mysle, nehovoriac o zlepšení schopnosti čítania s porozumením a kapacity pracovnej pamäte. 

 

2. Rozhodovanie sa 

Mindfulness prax vplýva na robenie rozhodnutí. Často si myslíme, že rozhodovanie sa je vedomý proces, ale naše rozhodnutia sú vedené nevedomými, automatickými impulzami a predsudkami.

Tieto nemusia byť vždy nevhodné, avšak ak sa kognitívne skratky stanú normou, často reagujeme impulzívne, zanedbávame dôležité detaily a nevidíme alternatívne prístupy k situácii.

Vďaka mindfulness rozšírime naše obzory, sme si vedomí svojich vlastných obmedzení či predsudkov a sme schopní vidieť viac alternatív riešenia situácií. Schopnosť rozhodovať sa vedome sa stáva veľmi užitočná obzvlášť v dynamickom a rýchlo sa meniacom prostredí, kde prevláda neistota.

 

3. Kreativita 

Ďalším benefitom trénovania mindfulness je vyššia kreativita a schopnosť inovácií. Účinok mindfulness na divergentné myslenie, ktoré je procesom vytvárania nových originálnych nápadov, je obrovský. 

Štúdia Fielding Graduate University ukazuje, že aj krátke mindfulness cvičenie zvýši okamžitú schopnosť generovať inovatívne nápady.

Dlhodobý tréning však zvyšuje schopnosť skupiny generovať nápady až o 127% a o 50% sa zvyšuje miera kreatívnych nápadov. Vieme, že kreativita a inovácie nie sú vždy závislé len na myšlienkach jednotlivca, ale schopnosti skupiny nápady uchopiť, podporiť a rozvíjať.

Ešte dôležitejší sa preto ukazuje výsledok spomínaného výskumu, ktorý uvádza, že ľudia sú po pravidelnom mindfulness tréningu ochotnejší nadväzovať na nápady ostatných. Táto tendencia v sledovanej skupine poskočila až o 187%. 

 

4. Medziľudské vzťahy, tímovosť

Cez zvyšovanie porozumenia sebe a posilňovanie nehodnotiaceho postoja, mindfulness rozvíja empatiu a súcit voči sebe aj voči ostatným. Ovplyvňuje tak medziľudské správanie a vzťahy v tíme.

Mindfulness dokáže zlepšiť procesy, ktoré sú závislé od efektívnej tímovej spolupráce a líderstva. Tým, že  pozitívne vplýva na sociálne vzťahy a atmosféru v práci, podporuje celkový well-being zamestnancov.

 

Po vykreslení benefitov, ktoré nám mindfulness môže priniesť v pracovnom prostredí, je potrebné dodať, že použiť mindfulness ako nástroj zvyšovania produktivity by bolo jej hlboké nepochopenie.

Zámerom mindfulness programov nie je zvýšiť efektivitu, ale zvýšiť u ľudí schopnosť vedome a slobodne fungovať a tým podporiť ich osobnú spokojnosť, mentálne zdravie a kvalitu vzťahov, čo celkovo vplýva na budovanie lepšieho, zdravšieho a otvorenejšieho prostredia v organizácii.

Práve takého prostredie tvorí pevný základ pre dlhodobú udržateľnosť a preto sa mindfulness programy stali v posledných rokoch populárne aj v korporátnom svete.

 

 

Autorky článku: Eva Zavacká, Ľubica Šebestová

Zdroje: