Asi ťažko by som hľadala problém, ktorý viac spája “ľudí práce“ ako je otázka zvládania zvyšujúcej  sa záťaže v čase, ktorý nevieme navýšiť. Niekto to pomenováva otázkou „Ako úspešne zvládnuť všetky povinnosti a očakávania iných?“. Iný sa už len pýta „ Ako odolávať stresu a  všetko zvládnuť bez vážnejšej ujmy na zdraví ?“.

Na prvý pohľad to na začiatku koučingu, či tréningov, vyzerá tak, že  manažéri hľadajú zázračnú radu ako do 12-hodinového pracovného dňa (40 hodín týždenne už mnohým pripadá ako čiastočný úväzok) vpratať ešte viac činností, ako dokázať sebe aj okoliu, že to stále ešte ide. Stačí však položiť zopár otázok, pozorne chvíľu počúvať a ukáže sa, že títo ľudia ani tak nechcú stíhať viac vecí ako robiť viac to,  čo im dáva zmysel, to, čo považujú za dôležité.

Prečo nerobíme to, o čom s istotou vieme, že by nám prospelo?

Jedno vysvetlenie ponúka fungovanie starších a novších štruktúr v mozgu. Najstaršou štruktúrou mozgu je tzv. „plazí mozog“  (táto štruktúra dominuje u plazov). Má zafixované základné reflexy a vzorce správania nutné k prežitiu. Plazí mozog nikdy nespí, monitoruje všetky fyziologické procesy a bije na poplach, ak niečo vybočí zo štandardu a náš život je v ohrození. Na druhej strane sa nikdy nepoučí zo svojich chýb  a opakuje len  to, čo má dedične zafixované. „Emocionálny mozog“ (mozog cicavcov), známy aj ako limbický systém, riadi naše emócie. Má tendenciu odviesť nás od všetkého nepríjemného a chce zažívať len to príjemné. Má rád bezpečie, ktoré mu dodáva rutina, opakujúce sa známe situácie. Najmladšou štruktúrou je naša mozgová kôra, ktorá si ako jediná dokáže predstavovať budúcnosť, tvoriť vízie a plány, vie aké kroky máme podniknúť, aby sme naplnili svoje sny a ciele.

A práve tu je zdroj našich ťažkostí pri dosahovaní zmeny a budovaní dobrých návykov. Mozgová kôra vie ako na to. Preto vieme presne pomenovať, čo by bolo dobré urobiť, dokonca aj v čase plánovania veríme, že to tak aj bude, že urobíme zmenu. Keď príde k realite napĺňania plánov začne do toho výrazne vstupovať náš emocionálny mozog. Na našu smolu plazia a emocionálna časť mozgu mali na vytvorenie dokonalej súhry 200 až 300 miliónov rokov, kým emocionálny mozog so šedou kôrou  stále ešte len hľadajú efektívnu súhru (ako často sa nám silné emócie derú „na pomoc“ práve v momente, keď potrebujeme len pokoj a rozvahu), keďže majú za sebou len necelé 2 milióny rokov spolupráce.

Napriek tomu, že spomínané zákonitosti pôsobia na všetkých, líšime sa v tom, do akej miery sme schopní realizovať svoje plány. Rada by som sa vami podelila o postupy a „triky“, ktoré úspešne fungovali ľuďom, s ktorými som mala možnosť spolupracovať na  zmene ich návykov, napĺňaní vízií a cieľov. Väčšinu z nich môžem navyše potvrdiť aj  vlastnou skúsenosťou.

Princíp 1. Menej je určite viac

V návale nadšenia a vo fáze silnej motivácie pre novú vec si stanovíme veľa ambicióznych cieľov.  To je najistejšia cesta k postupnej rezignácii a rozčarovaniu. Mnohými odhodlaniami svoj emocionálny mozog dostaneme do stresu a začne sa brániť. Preto je účinnejšie zamerať sa vždy  len na jednu zmenu pre blízku budúcnosť, sústredene na jej zavedení do života pracovať a až keď je zakotvená v podobe nových návykov ako prirodzená súčasť nášho života, je vhodné stanoviť si nový cieľ. Opodstatnenie tejto zásade dávajú  aj výskumy mozgu o tom, že zhruba po 21 dňoch opakovania istej činnosti sa začínajú upevňovať spojenia medzi neurónmi a naše podvedomie začne podporovať nový návyk.

Princíp 2.  Keď  nadšenie stráca na sile, spoľahnite sa na prízemnejšiu motiváciu

Dan Millman, autor skvelej knihy Cesta pokojného bojovníka, bol úspešný gymnasta, čo vyžadovalo od neho náročnú tréningovú prípravu. V jednej zo svojich úvah o tom, kde nachádzal zdroj motivácie pre tréningy sa pýta: Čo myslíte, ktorý z faktorov ma  motivoval na vytrvalé trénovanie:

• Cítil som, že sa takto pripravujem na dráhu učiteľa a spisovateľa?
• Vedel som, že cvičenie je zdravé a predĺži mi život?
• Chcel som, aby mi posilnilo charakter?
• Chcel som, aby som bol príťažlivý pre ženy?

Správna odpoveď je tá posledná, čím chcel dokumentovať, že prízemnejšie, tzv. nižšie ciele, pri udržaní disciplíny spojenej s budovaním návykov fungujú spoľahlivejšie než tie vyššie a vznešenejšie. Takže ciele môžu aj majú byť vznešené, ale v rámci ich plnenia si doprajte odmeny, ktoré na vás pôsobia bezprostredne motivujúco.

Princíp 3. Nebojujte proti zlozvyku, ale nahraďte ho niečím lepším a príjemným

Tento princíp tiež súvisí s odmenami a funguje pri zbavovaní sa zlozvykov. Najlepšie ho viem popísať cez vlastnú čerstvú skúsenosť. V mojej práci je ťažké nájsť pravidelný rytmus. Viem s tým v pohode žiť, prekáža mi to však  v dopade na môj spôsob stravovania. Jedávam nesústredene, často jedlo vynechám a potom to všetko večer rýchlo dobehnem. Nie som s tým spokojná a navyše, večer sa na seba hnevám. Keď som sa chcela tohto zlozvyku v minulosti zbaviť nešlo mi to, stačil ťažší deň a všetko sa vracalo späť a znovu hnev a nespokojnosť.

Nedávno som si to v hlave otočila a už to nejaký ten týždeň zázračne funguje. Namiesto „nesmiem to už takto…“ nastúpilo „takto to chcem“. Uvedomila som si, že z tejto situácie môžem  získať viac než len zbaviť sa zlozvyku. Teraz to vyzerá tak, že sa po celý deň starám, aby som nemala hlad a večeru mám v mysli pripravenú už ráno, podľa svojich predstáv (a dohody s ostatnými členmi rodiny). Teším sa ako sa to večer premení na skutočnosť.  Objavila som znovu radosť z pokojného a  chutného stolovania.

Je veľmi ťažké zbaviť sa niečoho a nedať svojmu telu, či mysli za to náhradu, niečo, na čo sa môžeme tešiť. Namiesto zákazov a hnevu zo zlyhania hľadajme pre seba niečo lepšie, čo bude fungovať  prirodzene.  Nedávno som sa stretla s tvrdením, že viac ôs chytíš na lyžičku medu ako na liter octu – môžeme to aplikovať aj vo vzťahu k sebe a svojim „nerestiam“.

Princíp  4.  Každý deň urobte niečo pre  svoj dôležitý cieľ

Tento princíp je zo všetkých najdôležitejší, pretože dáva zmysel ostatným návykom. Vyžaduje však aby ste si ujasnili svoje hodnoty, smerovanie a aj to aký život chcete žiť o 3-5 rokov. Keď si ujasníte, čo je pre vás dôležité, vzápätí prídete aj na to, čo je potrebné urobiť. Ak totiž každodenné činnosti nepodporujú naše hodnoty a smerujú nás niekde inde, môžeme byť síce zaneprázdnení, ale sme neproduktívni a frustrovaní.

Stephen Covey, kľúčová autorita v oblasti  osobnej efektívnosti, takéto fungovanie odtrhnuté od hodnôt a cieľov prirovnáva k človeku, ktorý vystupuje náročnými stupienkami hore po rebríku a keď sa nakoniec  po namáhavej ceste  dostane na posledný stupienok a rozhliadne sa, zistí sklamaný výhľadom, že ho mal opretý o inú stenu než si myslel. Čiže princíp je opakom toho, čo mnohí dnes zažívajú: veľa pracovať a potom sa ukáže, či to k niečomu bolo.

Ak každý deň urobíte niečo pre veci, ktoré sú pre vás dôležité, nebude vám prekážať,  že robíte aj činnosti, ktoré jednoducho robiť musíte. Tento princíp vám dá novú energiu, umožní objaviť schopnosti a potenciál, ktorý ste úspešne zanedbávali. Aj teraz môžete v tomto smere niečo urobiť: otvorte si svoj kalendár a zamyslite sa, čo by ste v ňom chceli mať, čo by ste chceli  tento rok zažiť, čo urobiť pre svoju budúcu kariéru a/alebo pre svojich blízkych, potom si to tam aj všetko naneste a keď príde čas urobte to.

Autor: PhDr. Dáša Spillerová, Managing partner, ADDA Consultants s.r.o.