Reč tela je neoddeliteľnou a rovnako dôležitou zložkou našej komunikácie ako slová. Napriek tomu jej nevenujeme toľko vedomej pozornosti ako by si zaslúžila. Odborníci tvrdia, že neverbálna komunikácia tvorí viac ako 65% z nášho prejavu, pričom slovám ostáva zvyšných tridsaťpäť percent.
Predstavte si teda, koľko informácií strácame ak reč tela nášho náprotivku nevnímame. Šťastní tí, ktorí majú dobre rozvinutú intuíciu a jednoducho reč tela partnera dokážu vycítiť, mnohokrát bez toho, aby si to uvedomovali. My ostatní musíme tvrdo trénovať, aby sme sa v reči tela zdokonalili. Je to ako s cudzím jazykom. Najskôr sa mu naučíme rozumieť a neskôr ho zvládneme aj dobre používať.
Ako začať?
Pri jednom tréningu facilitačných zručností, kde sme sa venovali aj neverbálnej komunikácii sa rozprúdila živá diskusia, na tému správnej interpretácie rôznych gest. Účastníkov veľmi zaujalo akých najčastejších chýb sa pri snahe prečítať svojho partnera môžeme dopustiť. Rád by som sa tu s vami podelil o výsledok našej diskusie a pomohol Vám tak predísť nástrahám neverbálnej komunikácie i prípadným nedorozumeniam.
5 najčastejšie mylne identifikovaných gest
Existuje množstvo notoricky známych gest, ktorých rozlúštenie nám nerobí najmenší problém. Ukrýva sa medzi nimi však aj skupina takých, ktoré sú často mylne interpretované.
Do tejto kategórie môžeme zaradiť napríklad aj škrabanie nosa. Toto býva často považované ako gesto klamania, neúprimnosti. Ako malé deti, keď sme klamali, tak sme si rýchlo rukami zakryli ústa. V dospelosti nám táto podvedomá potreba ostala, a preto sa ľudia, ktorí klamú často dotýkajú tváre, prípadne sa škrabú pri nose. Takto sa to zdá úplne jasné. Stále je tu však možnosť, že daného človeka nos skutočne svrbí.<⁄p>
Ruky vo vreckách môžu prezrádzať tajnostkárstvo či uzavretosť, človek nám takto dáva najavo, že sa mu nechce s nikým hovoriť. Predstavte si situáciu, že idete okolo zástavky autobusu, na ktorej stojí váš kamarát. Usmieva sa no má ruky vo vrecku. Nechce s vami hovoriť? Niečo skrýva? Odpoveď môže byť celkom triviálna. Je mu zima na ruky.
Ďalším z kategórie ľahko zameniteľných gest je zívanie. Stojíte na pódiu. Máte prednášku, ktorú ste si dlho pripravovali. Aby bola dokonalá, poučná i zábavná zároveň. Vtom sa zahľadíte do publika a vidíte, že zopár ľudí zíva. Zívanie je bežne chápané ako gesto nudy či nezáujmu. A tak znervózniete a začnete uvažovať ako celú prednášku za pochodu prekopať, aby bola pre všetkých divákov pútavá. Problém však môže spočívať aj niekde inde. Možno len majú za sebou ťažkú noc a sú unavení, alebo je v miestnosti málo čerstvého vzduchu. Stačila by krátka prestávka, vyvetranie miestnosti a problém by bol zažehnaný.
Ďalšie gesto je opretie sa o operadlo. Isto to poznáte, je porada. Už trvá nejaký ten čas. Kolega sa zdá byť nesústredný. Zošuchne sa stoličke trochu nižšie, vystrie nohy a ruky založí za hlavu. Nejeden z nás by si pomyslel, aký je arogantný a správa sa nadradene, takto sa tu pretŕča ani poriadne nedáva pozor. Rovnako sa však mohlo stať, že sa náš kolega chcel len trochu uvoľniť, prípadne si pohodlnejšie sadnúť, lebo je už po náročnom dni unavený a takto sa cíti príjemnejšie.
Víťazom v kategórii najčastejšie mylne interpretovaných gest je gesto prekrížených rúk. Toto býva vnímané ako obrana či blokovanie, vyjadruje nezáujem, prípadne že sa nášmu partnerovi nepáči čo počúva. Keď si však predstavíte situáciu, že dvaja ľudia so záujmom diskutujú a jeden z nich si zrazu prekríži ruky, v kontexte celej situácie to akosi nedáva zmysel. Veď ako môže byť človek zaujatý rozhovorom a pritom rukami naznačovať opak? V čom je háčik? V takejto situácii človek toto gesto neposiela svojmu náprotivku v diskusii, ale ľuďom naokolo a vyjadruje ním, že ho tento rozhovor zaujíma a preto nechce byť rušený(á).
Čo teda urobiť preto, aby sme si gestá nemýlili?
- Nečítajme gestá izolovane a samostatne, ale ako súbor viacerých prejavov a v kontexte danej situácie.
- Tréning! Najlepším šprintérom na svete sa nestaneme ak nevezmeme topánky a nepôjdeme bežať. Trénujte, pozorujte, čítajte!
Správne čítanie reči tela nám môže uľahčiť život v mnohých oblastiach. V dnešnej dobe, kedy sa čím ďalej tým viac stretávame vo virtuálnom svete sú naše sociálne a komunikačné zručnosti postupne otupované, a preto je dôležité viac ako predtým, venovať čas ich ostreniu. Cibrenie si schopnosti čítať reč tela je v tomto smere vhodnou voľbou.
Využité zdroje:
CLAYTON, Peter. 2003. Reč tela : Čítajte gestá hovorte svojimi pohybmi. Praha : OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, 2003. 168s. ISBN 80-7181-118-1
HAVENER, Thorsten. 2010. Viem, čo si myslíš : Tajomstvo čítania myšlienok. Bratislava : TIMY PARTNERS, 2010. 159s. ISBN 978-80-89311-15-6
PEASE, A. – PEASE, B. 2010. Veľká kniha reči tela : Ako čítať myšlienky podľa gest. Bratislava : IKAR, 2010. 316s. ISBN 978-80-551-2387-5