„Jediná cesta ako sa voľačo naučiť je skúsiť to“ hovorí major Metcalf v Hlave 22.

V článku Koučing môže otvárať cestu k zmene školstva som o zmysle koučingu v školstve skôr teoreticky uvažovala. Potom sme to skúsili a hlavne to skúsili účastníci programu Manažér ako mentor a kouč. Výsledok priniesol učenie a radosť na strane trénerov aj účastníkov.

Tam kde je temno a tiene, bude nablízku aj silný zdroj svetla. Táto myšlienka mi bežala hlavou, keď sme s kolegom Mariánom Kubešom rozvíjali koučovacie zručnosti u skupiny manažérov pôsobiacich v organizácii,  ktorá rozhodne nepatrí k našim štandardným klientom. Skupinu tvorili riaditelia škôl žilinskej diecézy. Spájalo ich zanietenie pre to, aby sa ich školy stali miestom, ktoré „osvecuje myseľ študentov, zušľachťuje ich srdcia a pripravuje na život“ (parafrázujúc Ľudovíta Štúra).

„Naši“ riaditelia škôl si uvedomili, že používanie koučovacieho prístupu im pomôže pri rozvoji talentu a angažovanosti učiteľov. Väčšina rozhovorov, v ktorých si rozvíjali svoje koučovacie zručnosti, smerovala k hľadaniu a nachádzaniu možností, ako spoločne s učiteľmi vytvárať pre žiakov inšpiratívne prostredie. Prostredie, ktoré rozvíja v žiakoch túžbu po poznaní, posilňuje hodnoty humanizmu a kresťanstva.

Ukázalo sa, že hodnoty, z ktorých koučing vychádza, jeho princípy a nástroje sú ľahko a prirodzene prenositeľné aj do manažovania škôl. V spojení s uvedomením si hlbokého zmyslu, prečo a ako chcú naši účastníci koučing aplikovať do práce s učiteľmi, mali  naše stretnutia v sebe silnú emóciu  a ako tréner som zažívala hlboký zmysel mojej práce. Verím, že tréningy okrem rozvoja koučovacích zručností priniesli riaditeľom škôl aj zdroje pre udržanie vysokej motivácie a zážitok vzájomnej podpory na ceste, kde nie je núdza o povestné polená.

Držíme palce a budeme hľadať možnosti ako prispieť k rozšíreniu „ostrovčekov pozitívnej deviácie“ v našom školstve.

Dáša Spillerová