Sebapoznanie lídra, alebo prečo je nebezpečné si obraz seba zarámovať a odložiť do skrine.

Sebapoznanie lídra, alebo prečo je nebezpečné si obraz seba zarámovať a odložiť do skrine.

„… in order to understand ourselves, a crucial step is to acknowledge that the ‘self’ is a fictional story that the intricate mechanisms of our mind constantly manufacture, update and rewrite. There is a storyteller in my mind that explains who I am, where I am coming from, where I am heading to, and what is happening right now…, so my inner propaganda machine builds up a personal myth with prized memories and cherished traumas that often bear little resemblance to the truth.“

Citácia z knihy „21 Lessons for the 21st Century“, Yuval Noah Harari

Ako si rámujeme naše obrazy

Áno, celý život poctivo pracujeme na tom, aby sme si obraz seba vyformovali a  zasadili do pekného rámu, ktorý by ho mal uchovať neporušený aj potom, čo sa iní naň budú pozerať a skúmať ho.

A len čo ho úspešne zarámujeme, mali by sme pochopiť, že sme tam nedali originál, alebo aspoň prijať, že každý kto pred tým obrazom stojí, tam vidí niečo iné?

Pri myšlienke na napísanie blogu s témou sebapoznanie v kontexte líderstva sa mi otváralo toľko dverí, cez ktoré sa dá do tejto témy nazrieť, až ma to paralyzovalo.

Ako začať tak zľahka, bez mudrovania a ponúkania definícií na túto tému?

Harariho myšlienka z úvodného citátu mi umožnila skočiť oboma nohami k podstate problému. Súčasne poukazuje na krásny paradox, že v momente, ak začneme byť hrdý na kvalitu a presnosť svojho sebapoznanie, sme mimo. Pretože sebapoznanie je viac o ceste ako o stave.

Tá cesta prináša pochybnosti, nepríjemné pocity so zraniteľnosti, boj s falošným egom, ktoré chce vždy úspech, obdiv a vplyv.

Načo toto všetko podstúpiť, keď si môžeme vytvoriť obraz seba, ktorý sa nám páči a potom len nedovoliť iným aby ho svojimi postrehmi znehodnotili?

Socrates na túto otázku odpovedá, že nepreskúmaný život nemá cenu žiť. Pragmatickejšia je odpoveď  CEO Eduarda potom, čo som mu komunikovala zhrňujúcu spätnú väzbu od členov tímu: „Mal som po našom stretnutí veľmi ťažký víkend, najskôr som našiel na každú kritickú spätnú väzbu vysvetlenia, protiargumenty…. Teraz sa cítim sebaistejší a som otvorenejší komunikovať aj  citlivé témy, ktoré sú pre náš tím dôležité.“

Na čo nám je sebapoznanie?

Dôležitosť sebapoznania pre zvýšenie šance na šťastný život som si uvedomila kedysi dávno, keď sa jeden môj známy ženil po tretíkrát a všetky tri manželky si boli neskutočne podobné. Nejaké nepreskúmané defaultné nastavenie ho viedlo k opakovaniu  a riešeniu toho istého príbehu.

Pozrime sa však, čo hovoria výsledky výskumov v tejto oblasti?

Akademické výskumy priniesli poznanie, že ľudia, ktorých vnímanie seba je v zhode s tým ako ich vidia iní  sú šťastnejší a vyrovnanejší (Jack Zenger a Joseph Folkman, We Like Leaders Who Underrate Themselves; HBR, November 2015).

Manažéri s jasným pohľadom na seba sú efektívnejšími lídrami a ľudia, ktorých vedú sú spokojnejší, firmy zasa profitabilnejšie (Tasha Eurich: What selfawareness really is and How to Cultivate it, HBR Január 2018) .

Dokonca výsledky naznačujú že ľudia s dobrým sebapoznaním sú tvorivejší, menej klamú a podvádzajú a budujú pevnejšie vzťahy. Tieto zistenia dávajú sebapoznaniu kritickú dôležitosť, ktorú stojí za to si rozvíjať.

Zaujímavé je že, kým väčšina  z nás si myslí, že má dobré sebapoznanie, v skutočnosti je sebapoznanie  vzácne sa vyskytujúcou kvalitou (podľa  výskumov 10-15% ľudí spĺňa kritériá).

Naše skúsenosti s rozvojom lídrov poukazujú na to, že keď manažéri lepšie rozumejú:

  • svojej motivácii, dokážu lepšie motivovať členov svojho tímu (nie preto, že ich motivujú rovnaké veci, ale porozumenie sebe prináša porozumenie rozmanitosti)
  • akými štádiami prechádzal vývoj ich angažovanosti, dokážu efektívnejšie pracovať aj s menej angažovanými členmi svojho tímu a posilňovať ich angažovanosť
  • svojim silným a slabým stránkam, dokážu účinnejšie pracovať na svojom rozvoji
  • zdrojom svojich sklamaní a neúspechu, vedia sa z nich poučiť a vykročiť von z kruhu

 

Poznanie seba, je  nevyhnutnou podmienkou k tomu, aby sme vedeli následne svoje ego manažovať a využívať svoje kompetencie v prospech celku. To je kľúčová zodpovednosť manažérov a súčasne jeden z prelomových momentov manažéra na ceste k skutočnému trvalo-udržateľnému líderstvu.

Tieto poznania nás viedli k tomu, že v našich programoch zameraných na rozvoj líderstva pracujeme najskôr na rozvoji sebapoznania manažérov s využitím metodológie Lumina Learning).

Takýto prístup zvyšuje efektívnosť rozvíjania  ďalších líderských kompetencií zabezpečujúcich vysoký výkon.