Jeden či dva svety?

Jeden či dva svety?

Bavia ma paradoxy, vyhľadávam tie zdanlivo nezlučiteľné veci a … stačí pootočiť uhol pohľadu a sú z nich dve stránky tej istej mince. Tento som však nehľadala, udrel ma nečakanou intenzitou.

V týchto dňoch sa mi to v živote vyvŕbilo tak, že počas dňa odchádzam zo zariadenia pre nevyliečiteľne chorých, kde vidím oči neprítomne hľadiacich starcov a stareniek a v nich odvrátenú stranu života. Nastúpim do auta, opúšťam Kramáre a za 10 minút vystúpim v biznis centre a za chvíľu mi začína pracovné stretnutie. Za tých desať minút cesty som sa dostala nie na iný svetadiel, ja som zrazu na inej planéte. Z planéty bezmocnosti, strachu a utrpenia som na planéte, ktorej vládne úspech, výkonnosť, mladosť a sila.

Premkne ma intenzívny pocit, že bytosti z jednej planéty netušia nič o existencii tej druhej.. Tí prví zabudli, tí druhí neveria, že „to iné“ existuje. Sú to dva svety, ktoré sa snažíme dôsledne oddeliť. Je to pre mňa jeden z tých zážitkov, keď si myslím, že niečo viem a až keď to prežijem, naozaj pochopím. Rozmýšľam, čo pozitívne táto skúsenosť ponúka. Napadá mi myšlienka: vytvárajme aj na planéte, kde sa cení úspech a výkon, priestor pre ľudskosť, srdce a pochopenie. Budeme ich na tej odvrátenej strane mnohí potrebovať.